Ing. Jaroslav
Burjaniv, bývalý pracovník Slovenských závodov technického skla Bratislava,
závod Nová Baňa
 |
| Ťažba suroviny v lome na Brehoch (foto J. Burjaniv) |
I.
KRÁTKA HISTÓRIA
Ľudia
si už dávnejšie všímali niektoré vlastnosti hornín, ako sú tvrdosť, oteruvzdornosť, pevnosť v tlaku, chemická odolnosť. Prvé
pokusy s tavením hornín boli robené už 18. a 19. storočí. Francúz Fr.
Ribbé urobil prvé pokusy s tavením čadiča začiatkom 20. storočia. Podarilo
sa mu však získať len sklenú hmotu, ktorá nemala vlastnosti horniny. Prvé
čadičové výrobky, ktoré už mali kryštalickú štruktúru, vyrobili
v Kalenborne v Nemecku okolo roku 1925. Podarilo sa im odliať dlaždice, rúry
a a niektoré jednoduché tvarovky. Tieto už mali vysokú oteruvzdornosť
a chemickú odolnosť.
V tridsiatich
rokoch minulého storočia začali robiť pokusy s tavením hornín aj v Sovietskom
zväze pre nedostatok vhodných čadičov sa orientovali na tavenie iných
hornín. Ďalej robili pokusy s výrobou liateho čadiča aj v USA, ale
silný železiarsky priemysel ju ako možnú konkurenciu zlikvidoval už
v zárodku.
Ako
to bolo v bývalom Československu ? Krátko po roku 1948 sa začal výskum
s tavením hornín vo Výskumnom
ústave sklárskom v Hradci Králové. O výskum liateho čadiča sa
zaslúžil predovšetkým RNDr. Ján Voldán. Boli vytypované dve lokality, kde sa
našiel vhodný čadič na tavenie. V Čechách to bola Stará Voda neďaleko
Mariánskych Lázní a na Slovensku Nová Baňa. Vtedy bolo rozhodnuté skláreň
v Novej Bani prebudovať na závod na
tavenie čadiča. Takže už okolo
roku 1950 sa v Novej Bani začali postupne vyrábať technológiou, podobnou
taveniu sivej liatiny, odlievať do piesku dlaždice, tvarovky a jednoduché
odliatky.
 |
| Špeciálne odliatky |
 |
| Dlaždice z odlievaného čadiča |
Novobanská skláreň bola organizačne po
znárodnení pričlenená pod podnik v Lednických Rovniach. Neskôr bol
vytvorený podnik Slovenské závody technického skla Bratislava. K nim bol
pričlenený aj závod Stará Voda.
 |
| Starý závod, bývalá skláreň, kde sa
začala výroba taveného čadiča. Dnes už neexistuje (foto J. Burjaniv) |
V náväznosti
na tavenie čadiča bola ďalším vývojom
technológia rozšírená o výrobu čadičovej vaty a spekaného čadiča.
II.
VLASTNOSTI VÝROBKOV
Z TAVENÉHO ČADIČA
Výrobky z liateho čadiča, ktorý mal
kryštalickú štruktúru, majú vynikajúcu oteruvzdornosť, chemickú odolnosť
a pevnosť v tlaku. Použitie našli v elektrárňach, hutiach, baníctve,
koksovniach a chemickom priemysle. Čadič nahradil najkvalitnejšie legované
ocele a určitých prípadoch bola životnosť týchto výrobkov až 15 krát
dlhšia, ako oceľových. Takto nahradil tisícky
ton ocele a priniesol aj značné finančné úspory nielen v priamych
nákladoch, ale aj na údržbe.
 |
| Zlievači pri taviacom agregáte (foto:
Alexander Garaj) |
Neskôr
bola výroba v Novej Bani rozšírená o výrobky zo spiekaného čadiča.
Takéto výrobky sa používali ako trysky pieskovačov, ochrana čidiel teplomerov
v gumárenskom priemysle, rôzne vodítka nití v textilnom priemysle
a na iné výrobky, kde sa vyžadovala určitá presnosť, vysoká oteruvzdornosť,
či chemická odolnosť. Významnou vlastnosťou týchto výrobkov boli elektrické
izolačné vlastnosti. Táto výroba sa však zaviedla viac-menej len v rámci
vývoja. Problém bol v tom, že kam
sa takéto výrobky dodali, mali takú dlhú životnosť, že len veľmi málo
prichádzalo k opakovanej výrobe. Výrobky prinášali prospech najmä
zákazníkom. Podľa cenovej kalkulácie v socialistickom podniku, bola
takáto výroba pre výrobcu takmer zanedbateľná. Úžitková hodnota bola veľmi
vysoká, ale kalkulovaná cena smiešne nízka.
 |
| Spodná časť pece a prechod do
homogenizačného bubna (foto J. Burjaniv |
III. TECHNOLÓGIA
Čadič
pre novobanský závod sa doloval v lome v blízkosti obce Brehy, len
niekoľko 100 metrov od vlastného spracovateľského závodu. V lome sa čadič
drvil a aj triedil. Nalámaný kameň sa privážal do závodu. Tu sa tavil
v Siemens - Martinskej peci pri teplote 1300 až 1350°C. V peci sa
kúrilo plynom, ktorý sa vyrábal v generátore z uhlia. Po plynofikácii
celej oblasti sa v peci používal zemný plyn. Po roztavení sa čadič dostával do
homogenizačného bubna kde sa udržiavala teplota 1180 až 1240°C. Odtiaľ sa potom čadič nalieval do menších
nádob, ktoré zlievači prepravovali na závese na koľajnici a potom už manuálne čadič
liali do pripravených pieskových foriem. Najčastejším výrobkom boli dlaždice.
Niektoré z nich mali zospodu drážkovanie, čo zlepšovalo zamurovanie
dlaždíc do špeciálnej malty. Takého odliatky potom postupovali
k chladiacej peci, kde sa naložili na liatinové rošty. V chladiacej
peci sa jednak vyrovnalo vnútorné pnutie, ale tu sa dokončila aj kryštalizácia
častí, ktoré sa pri liatí ochladili rýchlejšie a mali sklenú štruktúru
teda nevhodnú štruktúru. Na konci chladiacej pece sa výroky skontrolovali
a očistili od piesku, súčasne sa vyradili výrobky, ktoré nemali správny rozmer, alebo na
nich ostala sklená hmota. Liatie si vyžadovalo od zlievačov zručnosť, lebo
podľa toho, koľko suroviny naliali do formy, taká bola hrúbka dlaždice.
 |
| Ženy robia pieskové formy pre
odlievanie dlaždíc (foto J. Burjaniv) |
Technológia
odlievania čadiča bola podobná, odlievaniu výrobkov z liatiny, odlievali do
pieskových foriem.
 |
| Odlievanie do pripravených foriem |
Časom,
bola vyvinutá technológia odlievania do
kovových foriem – kokíl. Táto výroba sa však v Novej Bani veľmi
neuchytila, lebo tunajší čadič ťažšie kryštalizoval. V Starej Vode v Čechách
sa vďaka k lepšej surovine darilo podstatne lacnejšie odlievať do kovových
foriem, ba veľmi dobre sa tam uchytila aj výroba čadičových rúr odstredivým
liatím.
 |
| Kontrola kvality dlaždíc pri východe
z chladiacej pece (Foto J. Burjaniv) |
V Novej
Bani bol preto uskutočňovaný výskum pridávania rôznych prímesí
v homogenizačnej časti pece, čím sa mali vytvoriť jadrá pre lepšiu kryštalizáciu.
Podobne sa realizovali aj pokusy s riadením homogenizácie zmenou teplôt
pri homogenizácii. Robilo sa to najmä kvôli budovaniu nového závodu, ktorý sa
začal stavať v roku 1968. Tam mala byť linka na výrobky z liateho
čadiča modernou technológiou liatia do kovových foriem, umiestnených na kontinuálnom
odlievacom zariadení.
 |
| Dlaždice vychádzajú z chladiacej
pece (foto j. Burjaniv)s |
 |
| Tryska zo spekaného čadiča |
Technológia
spiekaného čadiča:
Princíp
tejto v tom čase novej technológie spočíval v tom, že sa čadič odlial
do vody, kde získal sklenú štruktúru. Potom sa rozomlel na prášok
a pomiešal s parafínom. Takáto zmes sa po ohriatí vstrekla do formy.
Po stuhnutí a výlisok dal do vypaľovacej pece, kde po vypálení opäť získal
kryštalickú štruktúru. Takého výrobky mali opäť vlastnosti horniny najmä vysokú oteruvzdornosť. Táto výroba sa však
veľmi nerozšírila a výroba sa robila len v rámci vývoja. A to
najmä kvôli malým zákazkám.
 |
| Tehliarsky tŕň sa vyrábal zo
spekaného čadiča |
 |
| Sklad výrobkov (foto J. Burjaniv) |
IV. UKONČENIE VÝROBY LIATEHO ČADIČA
Problémy
okolo technológie odlievania do kovových foriem a asi aj zvýšený záujem
o výrobky z nových tepelno -
izolačných materiálov, boli príčinou nižšieho záujmu o liaty čadič.
Priestory v novom závode, ktoré boli pôvodne určené pre liaty čadič, boli
nahradené výrobou tepelno-izolačných materiálov. Výroba bola ukončená aj v
„starom závode“, ktorý bol neskôr úplne odstránený. Zachovali sa len nejaké
výrobky, ktoré budú svedectvom o jedinečnej technológii tavenia čadiča
v Novej Bani.
Dokonca ani v jedinom technickom múzeu
v Košiciach v expozícii hutníctva nie je ani len zmienka o tom,
že v Novej Bani existoval jediný závod na Slovensku, kde sa tavil čadič.
Nebola zdokumentovaná technológia a obávam sa, že sa nezachovali ani
dokumenty o tejto technológii. Možno len nejaké fotografie, väčšinou
v súkromných archívoch bývalých pracovníkov závodu.
 |
| Máj 2010 – začiatok likvidácie starého
závodu – definitívna bodka za výrobou liateho čadiča. (foto J. Burjaniv) |
Pre propagáciu výrobkov z liateho
čadiča dal podnik SZTS natočiť 16mm film (Kameň nad oceľ), ktorý sme používali
pri propagácii týchto výrobkov najmä pri aktivitách pobočky Slovenskej
vedecko-technickej spoločnosti.
Použitá
literatúra:
1)
Ing. Tomáš Borec: Tavené horniny – Tavený kremeň –
Nakladateľstvo Alfa 1970
2)
RNDr. Ján Voldán: Rozvoj technologie taveného čediče – pre ČS Keramika PZO
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára