 |
| Vymurované elektrolyzéry pripravené na formovanie anód a spúšťanie |
Horúce bolo najmä
pre pracovníkov hlinikárne, špeciálne elektrolýzy, ktorí sa intenzívne
pripravovali na spustenie prvých elektolyzérov. Boli to neskutočné problémy /
prvý termín spustenia bol v máji/, ktoré sa stavali do cesty možno
najväčším bola v tom čase skutočnosť, že haly ešte neboli ani ukončené
a už sa museli montovať do nich elektrolyzéry takže nebolo nič zvláštne,
že do nich napršalo a museli sa pred spúšťaním najskôr vysušovať a potom
v zvláštnom režime spúšťať. Potom prišlo zhorenie nemeckých usmerňovačov
striedavého prúdu na jednosmerný v Maďarsku /Inota/ a tie, ktoré už
boli namontované sa museli demontovať a nahradiť ortuťovými usmerňovačmi
z ČKD Praha, ktoré už bolo vyrobené pre druhú B seriu.
Bola to však všetko
práca, pri ktorej nebola v prevádzke ešte žiadna technológia.
Pravé hutnícke leto sa začalo až rozhodnutím technického riaditeľa
Kovohút, /neskôr premenované na ZSNP/, ktorý vydal 15. augusta 1953 o 23.
hodine príkaz na zapojenia elektrického prúdu do série pripravených 40
elektrolyzérov, ešte pred samotnou výrobou hliníka v elektrolyzéroch bolo
potrebné vyrobiť samospiekané anódy a to bola ozaj jedna
z najnáročnejších operácií aj po stránke technickej aj ekologickej.
Spúšťalo sa a teda vypaľovalo po 40 elektrolyzéroch, ktoré mali
namontované plechové škatule vo veľkosti anódy /1,9x5 metrov/, zapojené boli
anódové trne, ktoré privádzali elektrický prúd. Prúd sa pridával zo základných
18000 ampér po 500 ampéroch každú hodinu. Trvalo to 18 dní. To som však
nenapísal, že po zapojení prúdu sa začala pridávať aj tekutá anódová hmota.
Bolo jej tam dodať viac, ako 30 ton na jednu anódu, táto hmota však obsahovala
30 percent kamenouhoľnej smoly, z ktorej sa
50 percent odparilo do pracovného prostredia /teda 4500 kg/ dechtov,
z jednej anódy, boli to husté nepríjemne jedovité žlté dymy prakticky nedýchateľné. Celý proces prebiehal bez
akéhokoľvek odsávania.
Najväčšie
problémy robili tieto dechtové výpary, priamo zožierali kožu obsluhe kožu
tváre, tá priam horela a nedovolila obsluhe ísť na slnko a slnko bolo
možno žiarivejšie ako v tomto roku. Nakoniec si to hutníci vyriešili tak,
že si natierali tváre blatom z okolitých kaluží. Až neskôr prišiel na
pomoc univerzálny ochranný krém
Indulona.
 |
| Dávkovanie oxidu hlinitého v roku 1953 |
Prvý elektrolyzér bol spustený 21.
augusta 1953 a prvý hliník vyčerpaný 29. augusta 1953 za účasti vládnej
delegácie. Československo sa stalo 21. štátom sveta, vyrábajúcim hliník. Štyridsiaty elektrolyzér bol spustený na 18. deň po začiatku
vypaľovania anód. Začali sa obrovské problémy s pracovným prostredím,
ktoré boli nakoniec riešené vládou Československej republiky v Prahe.
 |
| Skupina hutníkov 2. brigády |
Ešte jedna
zaujímavá udalosť stojí za spomenutie práve pred 60. rokmi sa pri výstavbe
druhej série odohrala zaujímavá udalosť pri výkope stavby sa objavila ropa.
Okamžite sa rozšírila správa, že stavba sa pravdepodobne zastaví, lebo sa
narazilo na ropný prameň čo sa prejavilo tak, že zemina bola presiaknutá ropou
a poriadne ju bolo cítiť. Keď sa odobrali vzorky a urobili destilačné
krivky bolo jasné, že sa jedná o motorovú naftu a následne sa zistil
aj zdroj, pri prvej stavbe tu zakopali malú lokomotívu, ktorá slúžila na odvoz
zeminy.
Od týchto udalostí
ubehlo 60 rokov a je dobré pozastaviť sa nad odhodlaním našich predkov,
ktorí stavali, spúšťali a prevádzkovali z dnešného pohľadu nemodernú
hlinikáreň.
 |
| 13 brigáda n a B-sérii |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára