Hlinikáreň /Kovohuty Hron, n. p. , ZSNP, n. p./ a mesto Žiar nad Hronom očami amatérskych a profesionálnych výtvarníkov

Pred 60. rokmi /v roku 1953/ sa v Žiari nad Hronom začal vyrábať hliník, skoro v tom istom čase sa začala  výtvarná činnosť zobrazovania hlinikárne a mesta Žiar nad Hronom. Dalo by sa povedať, že takto videli hlinikáreň a mesto najrôznejší profesionálni a amatérski výtvarníci. Pokúsil som sa zozbierať niektoré / ešte zachytiteľné / diela a s krátkym popisom ich postupne publikovať.

                               Olejomaľba Juraja Kruteka

   Rozhodol som sa, že ako prvú uverejním kópiu olejomaľby maliara a učiteľa Juraja Kruteka /1905-1981/, rodáka z Kláštora pod Znievom. Prešiel rôznymi učiteľskými a maliarskymi profesiami, asi najvýznamnejšou bola profesia „propagačný grafik a maliar mesta Bratislavy“, z tohoto prostredia je uvádzané aj najviac jeho maliarskych diel. Olejomaľba, ktorú tu uverejňujem nie je v encyklopédii uvedená a tak ani nevieme, ako tento obraz autor nazval. Dielo má rozmer 50x13 cm. Zobrazuje však evidentne rozostavané sídlisko vo Sv. Kríži, jeho prvú časť, teda ulicu Hutníkov. V pozadí je už dymiaca hlinikáreň /v tom čase Kovohuty, n. p./. Hlinikáreň je detailne prepracovaná a niektoré jej časti sú zvýraznené kresbou tužovým perom. Zaujímavým objektom je červená valcovitá nádoba v ľavej časti obrazu. V technologickej časti výroby oxidu hlinitého sa tu nachádzal zásobník /silo/ sódy, ktoré bolo inštalované a začalo sa používať v druhej polovici päťdesiatych rokov. Je možné, že v čase, keď umelec maliar tvoril bolo „silo sódy“ natreté základnou míniovou farbou.

  Hľadal som nejaké záchytné body  spojenia J. Kruteka so Žiarom nad Hronom, nakoniec sa mi niečo podarilo, J. Krutekovi žil a pracoval syn so svojou rodinou a majster chodieval často na rodinné návštevy.

Takto videl novú hlinikáreň majster Krutek

                                    Akad. mal. Doc. Ján Jánoška

Ján Jánoška /1923-1997/ z Kamenca pod Vtáčnikom pracoval v rokoch 1956-1960 v Kovohutách Hron n. p. /neskôr premenované na ZSNP/ Žiar nad Hronom vo funkcii kultúrno-propagačného referenta a výtvarníka. V roku 1960 išiel pracovať na Pedagogický inštitút v Ban. Bystrici

Pohľad na hlinikáreň a krajinu okolo nej. Na poliach Horných Opatoviac sa ešte pestovala tráva a obilie Obraz je z roku 1957 /veľkosť 200x70 cm/

Pohľad z Horných Opatoviec je viac orientovaný na prevádzku kysličnikáreň, je z neskoršieho obdobia

Modernisticky poňatý pohľad na ZSNP, vľavo energetické hospodárstvo vpravo prevádzka kysličnikáreň

Pohľad na ZSnp v modernizovanej podobe, od ľava anodáreň, elektrolýza so silami /zásobníkmi na oxid hlinitý/, meniareň a kysličnikáreň

                                  Akademický maliar Jozef Kollár /1899-1992/, národný umelec

Rodák z Banskej Štiavnice, kde aj prežil väčšiu časť svojho života. vo svojej tvorbe sa zameral na neskutočne krásne scenérie Banskej Štiavnice a prírody vôbec. Jeho maľba priemyselného závodu je skôr veľkou výnimkou. Na obraze je znázornený dynamický chod kysličnikárne a energetického hospodárstva, 

Pohľad na energetické hospodárstvo kysličnikáreň nár. umelca J. Kollára

Akademický maliar Dušan Valocký,

   Pre svoj blog o výtvarných dielach na ktorých by bola zobrazená žiarska hlinikáreň som narazil na takýto obraz, no tento bok signovaný len dvoma písmenami „VD“ a nikto mi nevedel povedať o ktorého umelca sa jedná, v blogu som ho predbežne označil „Zatiaľ neznámy“.
no  po jednom neskôršie vypátranom obraze sa majster podpísal celým menom a to bola cesta, aby sme sa o majstrovi niečo dozvedeli, narodil sa roku 1928 v Turčianských Tepliciach, jeho rodina však mala hlboké korene v Kremnici a sem smerovali aj jeho periodické, hoci aj  obmedzené, letné pobyty krajinára aj keď tu nemali, ako on sám spomína   primerané ateliérové zázemie.

    Spomienky veľmi podrobne zachytili pracovníci Oblastnej knižnice Jána Kollára v Kremnici /Internet/ a ja si ich dovoľujem skoro doslovne citovať :

 „V drevárni rodinného domu v Kremnici som mohol dopĺňať zásoby farieb, aby som na druhý deň za vhodného počasia  mohol napĺňať svoju tvorivú víziu, hlavne okolí kremnického regiónu.

  Je zaujímavé, že o diplomovú prácu, ktorú som vtedy ponúkal, nebol na úradoch záujem a tak zmizla bez stopy.

Zachytil som rekonštrukčné obdobie vojnou poškodeného mesta v roku 1956,

   V období, keď som žiadal o ateliér, bolo mesto zavalené inými prioritami a

tak moje usídlenie v Kremnici bolo nemožné. Prijal som teda miesto asistenta na VŠVU v Bratislave v roku 1956.

    Striedavo som pracoval na viacerých oddeleniach maliarskej katedry a tiež na oddelení architektúry, ktorá tam s opozdením vznikla okolo roku 1959. Keď mňa a

ďalších dvoch kolegov prijímali na katedre za prítomnosti prof. zboru, profesor Mudroch nám povedal: „Nezostávajte tu moc dlho, nie je to tu moc zdravé.

  Po odchode z asistentúry, kde vtom čase zotrvali po dobu nad 10 rokov

len kolegyne, kvôli fixnému príjmu, odvážnejší kolegovia boli už dávno v

slobodnom povolaní a tvorivo zdolávali tak spoločenské objednávky, ako aj svoje individuálne tvorivé programy.

   Asi v roku  1958 som si v kremnickom teréne osvojoval fauvistické, či

postkubistické stvárnenie motívov. V Bratislave však ešte ako asistent

som už vyvíjal maľbu, ktorej vzorom bola svetová moderna a

hlavne imaginatívna maľba a lyrická abstrakcia.

   Dospel som až k plastickému reliéfnemu vyjadrovaniu vidín, symbolov

atď. Toto ateliérové neoficiálne exponovanie ma postupne zaradilo medzi čierne ovce, keďže s ďalšími, ktorí sa takto profilovali „pololegálne“, s ktorými normalizátori po  po okupácii 1968 riadne zatočili!!

  Od roku 1969 som preto sa sústredil svoje letné pobyty v znovu realistickej

tvorbe v kremnickom regióne. Do roku 1980, kedy vládne opatrenia zamedzili úradom nákupy umeleckých diel do národných podnikov (s výnimkou vyvolených, preverených a laureátov) som maľoval veduty: v Žarnovici, Žiari nad Hronom, v Hornej Vsi, v Trnavej Hore, v Kopernici, v zákutiach Veterníka v Kremnici, v Jastrabej. Vedutu z Jastrabej zakúpila vláda v roku 1980, keďže jej podpredseda Ing. Július Hanus bol môj trvalejší ochranca. V Kremnici a na okrese v Žiari nad Hronom, môj trvalejší prajný ochranca dbal na to, aby koncom každej mojej maliarskej letnej „žatvy“, okres kúpil pár obrazov. Bol to Ing. Peter Berčík / v tom čase zastával funkciu podpredsedu Okresného národného výboru -ONV /. No musím uviesť, že malá zbierka malieb v Múzeu mincí a medailí v Kremnici tiež vznikla len zásluhou prajného vedenia.

   V osemdesiatke už paleta odpočíva  a len lekári strážia moje zdravie. 

Obraz p. Dušana Valockého znázorňuje Žiarskú kotlinu v priečnom reze od úpätia Šibeničného až po Horné Opatovce kde sa nachádza hlinikáreň, obraz je z roku 1978

Neidentifikovaný maliar namaľoval v roku 1961olejomaľbu. Je to dielo od zatiaľ neidentifikovaného autora s iniciálkami H. G.

Zaujímavý pohľad na kysličnikáreň a energetické hospodárstvo, v pozadí Kremnické vrchy, vpredu ešte stále polia a stavbárske "baráky"


 Amatérsky umelec Rudolf Garaj - pedagóg zo Žiaru nad Hronom


Rudolf Garaj sa pokúsil o umelecké stvárnenie výroby oxidu hlinitého a svoje dielo nazval  "Slnko nad kysličnikárňou"

Pridať popis

Pechod miestnej architektúry namiesto tehlových domov sa začínajú stavať vežiaky

Novovybudovaná budova Okresného národného výboru

                                   Akad. maliarka Helena Bellušová /1908-1998/

Pre p. Bellušovú sa stal hliník, ako materiál pre svoju tvorbu veľmi zaujímavým. V určitom časovom období skladala  svoje výtvarné diela nielen zo zbytkov hliníka, ale aj zo surovín, z ktorých sa hliník vyrábal a tak koks dával mozaikovým obrazom čiernu farbu, bauxit od slabo ružovej až po červenú, šedú farbu tvorili rôzne stery a rozstreky z odlevaného hliníka.Viac o tejto tvorbe tu.

Bodliaky naskladané zo surovín na výrobu hliníka /bauxit, koks, samotný hliník, hliníkové stery/

Hliníkovo-uhlíková mozaika na stene Vedeckej knižnice v Bratislave

Kvety zo surovín na výrobu hliníka a samotného hliníka /1963/
 

                            Amatérsky tvorca Peter Škriniar,
dlhoročný pracovník hlinikárne v pozícii technik-riadiaci pracovník, obraz ja namaľovaný, ako pohľad od železničnej stanice Žiar nad Hronom v roku 1976
                                                



                                         Železničná stanica a Prevádzka Kysličnikáreň

Most cez rieku Hron zbúraný počas 2. svet. vojny

Amatérsky tvorca Štefan Bittmann hutník, básnik, redaktor časopisu Hutník, zvarač hliníka, Štefan Bittmann publikoval svoje básne v samostatných zbierkach, dovolím si tu publikovať jeho Chuť potu /1965/

Okrem poézie vytvoril niektoré práce z hliníka pomocou argónového zvarovania, predstavujem Vám ich





Slnko z hliníkových profilov

Hliníková fantázia zvarača Štefana Bittmana

 V roku 1981 sa na Filmovom festivale pracujúcich zúčastnili filmový umelci zo Sovietskeho Zväzu, špeciálne z Moskvy. Jednému z nich Jurijovi P. Osovskému sa už asi nechcelo oslavovať a tak išiel v noci maľovať Závod slovenského národného povstania. Výsledok jednej noci Vám predkladám. Závod je namaľovaný zo strany Hrona celkom netradične, ale kontúry sú dobre pozorovateľné. obraz je namaľovaný olejom na smrekolite vo veľkosti 84x96 centimetrov. Obraz sa volá Nočný závod.

Nočný pohľad na ZSNP z druhej Hrona

                        Amatérsky tvorca Július Prôčka /1928-1995/ dlhoročný pracovník hlinikárne /od roku 1960/, vedúci zásobovacej skupiny, šéfredaktor závodného časopisu Hutník, pravidelne publikoval svoje kultúrno-politické úvahy v celoštátnych časopisoch Kultúrny život, Národné noviny. Amatérsky pri svojej výtvarnej tvorbe používal rôzne techniky. Nevystavoval.

 
Pohľad na prevádzku kysličnikáreň





Hutník pri obsluhe elektrolyzéra, na obraze sú zaujímavé sú ochranné pomôcky, prilby sa v to čase ešte nenosili, len hrubý plstený klobúk, oči ochraňovala kovová sieťka, pozoruhodný je aj rozopnutý golier


Nový dom kultúry v strede mesta

 Večerná ulica v Žiari nad Hronom

Pohľad na Kremnické vrchy do Ladomerskej Viesky







 Umelecké dielo pre kultúrny dom v Žiari nad Hronom vytvoril akademický sochár Ľudovít Korkoš /1928/, slovenský sochár, ktorý začal tvoriť v päťdesiatych rokoch, naväzoval na ľudové tradície s moderným výrazom, niektoré jeho diela boli v tomto období ovplyvnené ideológiou vtedajšej doby.

Z hliníkového reliéfu vystupujú zobrazované osoby, samotný reliéf je vytvorený až s hĺbkou okolo 15 centimetrov a je rozdelený na tri časti.

Prvá symbolizuje koniec druhej svetovej vojny a evidentne oslobodenie Sovietskou armádou, možno treba povedať, že začiatkom šesťdesiatych rokov, keď dielo vzniklo bola spoločenská klíma ovplyvnená, len pred niekoľkými rokmi skončenou vojnou a ešte stále stresovaná možným vojnovým konfliktom.

V druhej časti je podľa autorových predstáv znázornená premena doby, keď sa z oblasti z ktorej sa chodilo za prácou do zahraničia stalo centrum hutníctva – výrobou hliníka. Žiaľ v tom čase boli ešte stále ekologické problémy len niekde možno na piatom mieste. Autor znázorňuje spoluprácu roľníkov, hutníkov a kovorobotníkov. Čo ja najviac oceňujem, že autor dal hutníkovi v strede reliéfu do rúk náradie priamo odpozorované v elektrolýze hliníka.Viac o reliéfe tu.

Hliníkový reliéf vo vstupnej hale Kultúrneho domu na Námestí Matice slovenskej

 

 

 

 

Detail z hliníkového reliéfa, hutník s hutníckym náradím vzorkovnicou na odber vzoriek elektrolytu pre stanovenie kryolitového pomeru, dnes je to už zabudnutá technológia

           Amatérsky tvorca Zoltán Molnár, pracovník ZSNP v odbore
                                            Riadenia kvality a Kultúry

Pohľad na prevádzku kysličnikáreň v roku 1984, vľavo spoza sila sódy vytŕča 200 metrový komín

Dve farebné litografie zobrazujúce hlinikáreň a mesto Žiar nad Hronom, litografie sú síce podpísané, ale žiaľ podpisy sú nečitateľné

Pohľad na energetické hospodárstvo a prevádzku kysličnikáreň /výroba oxidu hlinitého/, v pozadí sú Kremnické vrchy

V popredí je mesto Žiar nad Hronom, veľmi dobre vidieť kúpalisko, športový štadión, IBV, vznikajúca Etapa, vľavo vzadu je ZSNP

"Pohľad na mesto zo Šibeničného vrchu" namaľovala temperou na plátno/85x85 centimetrov/ Janka Chaloupková z Prahy


Pohľad na mesto zo Šibeničného vrchu





Ing Jolana Palajová takto vidí nový chrám zasvätený Sedembolestnej Panne Márii





 Pohľad na chrám Sedembolestnej Panny Márie v Žiari nad Hronom

Pohľad od Hrona


Hliníkový reliéf na priečelí Súkromnej technickej školy na ulici Dr. Jánskeho. Reliéf  navrhla a pri realizácii spolupracovala Soňa Beňová. Vyjadruje to známe u nás platiace "Remeslo má zlaté dno". Pôvodne škola vychovávala žiakov na rôzne čierne remeslá /symbolizujú ich na čierno eloxované hliníkové profily/, medzi  čierne remeslá patrili /zlievarenstvo, opracovanie kovov, elektrotechniku..../ a po absolvovaní školy a vstupe do praktického života /strieborný kruh/ sa tieto ich vedomosti stávajú zlatom /do zlatej farby eloxované hliníkové profily/.




Celkový pohľad na "Remeslo má zlaté dno"




Detail z reliéfu "Remeslo má zlaté dno"

Amatérsky tvorca  Marek Kinka

                                                        Celkový pohľad na Slovalco /pastel/. Komín v pozadí je 200 m.     komín v ZSNP


Akademický maliar Emil Paulovič,

majster, ktorý často vystavoval v Žiari nad Hronom na predajných výstavách v Závodnom klube ROH, svoju olejomaľbu vytvoril v roku 1969 a dal jej meno "Most k samote", veľkosť obrazu 112x72 cm.
 

Obraz E. Pauloviča "Most k samote"zobrazuje prevádzku na výrobu oxidu hlinitého kysličnikáreň