štvrtok 9. apríla 2015

Potenciálna surovina pre šperkárstvo aj v Žiarskej kotline?







1.      Časť

Zuzana Pulišová
Geologický ústav SAV, pracovisko Banská Bystrica, Ďumbierska 1, 974 01, Banská Bystrica

            Človek sa už oddávna snažil využívať kamennú surovinu pre svoju potrebu. Najskôr vyhľadával kameň kvôli jeho technickým vlastnostiam. Vysoko cenené boli najmä obsidiány, limnosilicity a tzv. pazúrik. Tieto suroviny sú veľmi tvrdé a čo je dôležité, majú lastúrnatý lom, ktorý umožnil človeku naštiepať kameň na ostrohranné úlomky, slúžiace ako škrabáky, rydlá atď. V neskoršom období už boli niektoré druhy kameňa zámerne vyhľadávané nie len kvôli technickým, ale aj kvôli ich estetickým vlastnostiam ako napr. farba, lesk, priehľadnosť, alebo zaujímavá kresba. Kamene sa postupne začali upravovať brúsením, pri čom sa využívala tzv. technika nepravidelného brúsu. To znamená, že sa odstránili z kameňa nevyhovujúce časti, pri čom bola snaha o čo najmenšie straty na surovine a kopíroval sa pôvodný tvar kameňa. 
            V dnešnej dobe, keď fantázia nepozná hranice a v mnohých prípadoch sa preferuje originalita, sa opäť začíname vracať k nepravidelným výbrusom, ktoré kopírujú prírodný tvar kameňa a tým zaručujú originalitu šperku. Dokonca sa začína siahať po surovinách, ktoré by sme mohli označiť za nie celkom bežné, čo sa týka šperkovej tvorby.
            K takýmto surovinám by mohli v budúcnosti patriť aj niektoré minerály či horniny zo Žiarskej kotliny.
            Prvá časť tohto príspevku bude venovaná limnosilicitu (starší názov limnokvarcit) zo Starej Kremničky, ktorý bol využívaný už pravekým človekom v staršej dobe kamennej (Hovorka a Illášová, 2002). Otázkou jeho využitia v šperkovej tvorbe sa najnovšie zaoberala Illášová a kol. (2013). Poďme si teda túto problematiku trochu priblížiť...
            Limnosilicit
            Lokalita Stará Kremnička – Kotlište (obr. 1a, b)
            Limnosilicity sú chemogénne sedimenty, ktoré vznikali vyzrážaním kyseliny kremečitej v jazernom prostredí. Majú značnú tvrdosť (na Mohsovej stupnici tvrdosti je to 7 – 7,5), dobre sa brúsia a leštia, odolávajú vyšším teplotám a prekážkou nie sú ani v nich uzavreté prekremenené zvyšky rastlín, ktoré dodávajú kameňu zvláštnosť a originalitu. Aj napriek tomu, že ložisko limnosilicitov na Starej Kremničke v súčasnosti pomaly podlieha rekultivácii, stále tu možno nájsť peknú surovinu vhodnú na brúsenie. Výhodou limnosilicitov z lokality, okrem spomenutých vlastností, je aj ich farebná variabilita. Farba sa pohybuje od čiernej, cez sivú, žltohnedú, až po rôzne odtiene červenej (obr. 1c). Medzi nevýhody určite patrí nerovnomernosť farby, čo do značnej miery sťažuje výber suroviny vhodnej na výrobu párových kameňov tzn. kameňov, ktoré majú rovnaké rozmery a rovnakú farbu. Preto nie sú limnosilicity veľmi vhodné na výrobu šperkov s takýmito kameňmi. Naopak, pri výrobe šperku s jedným kameňom, alebo aj s viacerými kameňmi, ktoré nemusia byť nutne rovnaké, môžu nájsť veľmi dobré uplatnenie. Hlavne pokiaľ ide o ručne vyrobené šperky, kde sa do značnej miery uplatňuje fantázia šperkára spolu s kombináciou s inými materiálmi.  
Nie všetky farebné variety by však mohli byť vhodné šperkárske suroviny. Určite do tejto skupiny patria sivé limnosilicity. Okrem toho, že sivá farba je nevýrazná, táto varieta limnosilicitov vo väčšom množstve obsahuje rôzne dutiny, ktoré do značnej miery sťažujú brúsenie kameňa. Naproti tomu odtiene červenej, príp. žltej sú dostatočne výrazné a s fosílnymi zvyškami rastlín môže byť celý efekt šperku veľmi zaujímavý (obr. 2a). Tak isto čierna varieta s bielymi žilkami chalcedónu je využiteľná v šperkovej tvorbe (obr. 2b).
            Vzhľadom na to, že limnosilicity sú farebné, ale nepriehľadné (v niektorých prípadoch môžu slabo presvitať), najvhodnejší typ výbrusu je kabošon (obr. 3). Tento jednoduchý výbrus má dve časti: vrchnú, vypuklú a spodnú, ktorá je najčastejšie rovná. Miesto, v ktorom stretávajú sa nazýva rundista a uľahčuje osadenie kameňa do šperku (Turnovec a kol., 1992).
            Limnosilicity zo Starej Kremničky by teda do istej miery mohli byť vhodnou surovinou, využiteľnou v šperkovej tvorbe. Určite v nijakom prípade nemôžu nahradiť drahokamy ako rubín, zafír, či smaragd, ktoré sa dokonale hodia k drahým kovom. Ale môžu nájsť vysoké uplatnenie pri ručnej výrobe originálnych šperkov z lacnejších surovín, ktoré svojou krásou a nápaditosťou nijako nezaostávajú za „drahokovovými“ šperkami.
           Obr. 1  Limnosilicity zo Starej Kremničky  
a)       Rekultivované ložisko limnosilicitu Stará Kremnička – Kotlište
b)       Poloha limnosilicitu z ložiska Stará Kremnička – Kotlište
c)       Rôzne farebné variety limnosilicitu, ktoré sa dajú nájsť v okolí ložiska

 
Obr. 2 Strieborné šperky s limnosilicitom – maturitné práce žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy v Hodruši – Hámroch
a)       Prsteň: materiál – striebro; červený limnosilicit s prekremenenými zvyškami rastlín
Autor: O. Miško     Foto: O. Karnas
b)      Prívesok: materiál – striebro; čierny limnosilicit
Autor: L. Lovas      Foto: O. Karnas

 

Obr. 3  Výbrus kabošon
a)       Popis výbrusu (podľa Turnovec a kol., 1992)
b)      Vybrúsené limnosilicity z lokality Stará Kremnička – Kotlište   Foto: Z. Pulišová



Použitá literatúra
Hovorka, D. a Illášová, Ľ., 2002: Anorganické suroviny doby kamennej, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 187s.
Illášová, Ľ., Kraus, I., Pulišová, Z. a Čaplovičová, M., 2013: Limnosilicity jastrabskej formácie v Kremnických a Štiavnických vrchoch – potenciálna surovina pre šperkárstvo na Slovensku. Mineralia Slovaca, 45, 201 – 212.
Turnovec, I., Cogan, M., Haken, Z. a Kunt, J., 1992: Broušení drahých kamenů, nakladatelství Kotva, Hradec Králové, 189 s.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára