Ing. Richard Kafka, Žiar nad Hronom
Prednáška bola prednesená na konferencii k 250. výročiu Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 2012
V druhej polovici 18. storočia dosiahla úroveň baníctva a hutníctva na Slovensku,
ktoré bolo súčasťou Uhorského štátu vysokú technickú úroveň. Slovensko s
bohatým banskoštiavnickým, kremnickým regiónom, ale aj oblasťami v okolí
Banskej Bystrice, Smolníka, patrilo medzi technicky najvyspelejšie oblasti
Európy. Vznikajúcu povesť šírila aj Banská akadémia - prvá vysoká škola
technického smeru v Banskej Štiavnici, ktorá tu bola výnosom cisárovnej Márie -
Terézie založená roku 1762. Na tejto akadémii študoval v rokoch 1772 - 1774 aj
Leopold Anton Ruprecht, ktorý sa narodil v Smolníku roku 1748, kde jeho otec
František Ruprecht zastával vysokú funkciu. Po absolvovaní základného štúdia
začal roku 1772 študovať na Banskej
akadémii v Banskej Štiavnici. Patril medzi úspešných študentov, nie príliš
finančne zabezpečených, keď už pred nástupom na Akadémiu žiadal o poskytnutie
30 florénov na byt a palivo, žiadosti bolo vyhovené a počas štúdia naďalej
poberal štipendium. Po troch rokoch štúdia ho Dvorská komora pre mincovníctvo a
baníctvo vo Viedni (na návrh komorskogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici ) vymenovala
za fiškála vo Vrchnom inšpektorskom úrade v Smolníku. Prísahu zložil 13. mája
1774. Z tejto funkcie mu vyplývala právomoc poradného hlasu na zasadnutiach
Banského súdu a funkcia zapisovateľa Banského súdu a Vrchného inšpektorského
úradu v Smolníku.
Je zaujímavé, že
pomerne skoro po ukončení Akadémie bol Dvorskou komorou vo Viedni vyslaný dňa
1. 11. 1777 na dvojročnú študijnú cestu do Švédska, Nórska a ďalších severských
krajín, aby tu študoval novú banskú techniku, chémiu, mineralógiu a ekonomiku
baníctva. Štúdiu chémie sa venoval najmä u profesora T. O. Bergmana v Upsale vo
Švédsku - bolo to najvýznamnejšie stredisko pre štúdium teoretickej a
experimentálnej chémie severnej Európy. Okolo profesora T. O. Bergmana (1735 -
1783) sa sústreďovali aj ďalší významní švédski chemici ako J. G. Gahn (1745 -
1818) - objaviteľ mangánu, P. J. Hjelm (1746 - 1813), objaviteľ molybdénu a
významný experimentátor C. W. Schele (1742 - 1786), navyše bol T. O. Bergman
vynikajúci analytik, čo bolo v tej dobe veľmi dôležité a chemické zloženie
rôznych minerálov konzultovali s T. O. Bergmanom odborníci z rôznych častí
Európy. Sám A. Ruprecht rozpracoval viaceré metódy kvalitatívnej a
kvantitatívnej analýzy, zaviedol napr. "vážkovú
analýzu", ale aj "analýzu
na mokrej ceste".
Počas tohoto
pobytu publikoval L. A. Ruprecht niektoré svoje práce v "Zápiskoch"
Uppsalskej univerzity. Mnohé tu získané poznatky však neskôr zaviedol pri
vyučovaní chémie a zriaďovaní laboratórií na Banskej akadémii v Banskej
Štiavnici.
Pokúsili sme sa nájsť správu s popisom
cesty, ktorú mal z tejto A. Ruprecht podať pre Dvorskú komoru vo Viedni. Správa,
v ktorej by mal byť podrobný popis
cesty, sa žiaľ nenašla v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej
Štiavnici /ŠÚBA/ dokonca ani v Rakúskom
štátnom archíve vo Viedni, a teda presný popis cesty a navštívené osoby nie sú
známe.
Na druhej strane
sa však v dokumentoch ŠÚBA uvádza, že na tejto ceste navštívil Nórsko. Napríklad
v liste Dvorskej komory pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni, v ktorom sa dáva
povolenie nórskemu bádateľovi p. Henckelovi oboznámiť sa s amalgáciou
v Sklených Tepliciach sa zdôrazňuje:"...že
banský radca Ruprecht bol počas jeho cesty po zahraničných banských závodoch
prijatý v Nórsku s veľkou ochotou". V ďalšom liste sa uvádza, že L. A.
Ruprecht navštívil okrem nórskych aj dánske závody. .
Spomínal som,
že v spomínaných archívoch sa uvedená správa nenachádza a tak nám
ostáva len veriť, že raz bude objavená. Existujú však dokumenty, ktoré sa tejto cesty dotýkajú
/hlavne vyúčtovania nákladov na cestu/,
napríklad v liste z Viedne na Hlavného komorského grófa dňa 31. 12. 1779 sa
Ruprechtovi vyčíta, že pri prehliadke vyúčtovania z 3. decembra sa zistilo, že
si zle vyúčtoval financie na jedného sluhu. Zápis uvádza aj výpočet : 8 dní po
34 grošov sa rovná 4 zlaté a 32 grošov a pri spiatočnej ceste zasa 14 dní teda
7 zlatých a 56 grošov, spolu 12 zlatých a 28 grošov, a keďže podľa Dvorskej
komory v zahraničí sluhu nepotreboval: "malo
by sa mu vyplatenie tejto položky pozastaviť".
Na druhej strane Dvorská komora uvádza, že následkom zníženia hodnoty medeného
toliara vo Švédsku mohol by si takú istú hodnotu započítať. Veľkorysosť
Dvorskej komory bola jednoznačná a navrhuje tieto sumy započítať, rovnako ako
aj sumy, ktoré musel vynaložiť na výkazy a manuskriptá, ktoré sa snažil získať
na príkaz Dvorskej komory po odsúhlasení všetkých položiek. Súčasne prikazujú
Ruprechta upozorniť, aby všetky dovezené kusy – vzorky rúd a výrobkov odovzdal
do úschovy Dvorskej komory a cenu každého predmetu osobitne vykázal.
Dvorská komora
bola asi v účtovaní veľmi dôsledná, lebo opravila aj malé sčítacie chyby a celý
cestovný účet stanovila na 3831 zlatých a 40, 5 groša. Ďalej sa v liste
pojednáva o jeho plate na pôvodnom pôsobisku v Smolníku.
Na záver listu
však znova veľká veľkorysosť : "Čo
sa týka požadovaného doplatenia
odškodného, nepoznáme Ruprechtom uvádzané okolnosti a ťažkosti a hoci mu cestovný účet nemôže byť zvýšený nad
predpismi stanovené obnosy, predsa sme sa rozhodli vyplatiť mu paušálnu sumu
500 zlatých ako náhradu škôd a závdavku".
Dopis podpísal 31. 12. 1779 vo Viedni prezident Dvorskej komory, gróf
Kollowrat.
Uvedené problémy
sa potom prejednávali na zasadnutí kolégia Hlavného komorského grófa 24. 1.
1780, ktoré kolégium vlastne informovalo A. Ruprechta o problémoch s
vyúčtovaním, udelením odškodného a súčasne ho upovedomujú o tom, že všetko čo
zozbieral v cudzích krajinách musí odovzdať Dvorskej komore vo Viedni. Na
zasadnutí 9. októbra požaduje Ruprecht, aby jeho pojednanie o výrobkoch
cudzozemských banských závodov spolu s prílohami a jedna debna pre
prírodovedecký kabinet (táto bola určená pre inú úlohu) bola do budúceho
zariadenia na prepravu striebra zaradená. Toto zariadenie sa volalo "Silberfuhranlage" a jednalo
sa o voz, ktorý pravidelne dopravoval zo stredoslovenskej oblasti do Viedne a
späť získané kovy, peniaze, poštu a iné. Zrejmé je, že Ruprechtova bedňa
(pravdepodobne s minerálmi a vzorkami výrobkov) spolu s písomným pojednaním do "Silberfuhr" zaradené boli,
lebo už 7. novembra sa v reskripte Dvorskej komory 27. októbra zaprezentovanom
30. októbra, ktorým sa prisediacemu úradu Hlavného komorského grófa a
profesorovi banských vied, pánovi Antonovi Ruprechtovi nielen dáva na známosť
spokojnosť "vysokých dvorných miest"
(rozumej cisárskeho dvora) s jeho pojednaním a o výrobe a predaji viacerých
produktov cudzozemských banských závodov, ale A. Ruprecht je menovaný za
skutočného cisársko - kráľovského banského radcu s celým fixným platom a
ostatnými pôžitkami užívanými predtým profesorom 3. triedy plus komorským
paušálom.
V tejto
zápisnici zo 6. novembra sa ďalej uvádza, že A. Ruprecht zložil predpísanú
prísahu už 3. novembra a všetky už spomínané náležitosti už oznámil dvorský
radca Peitner von Liechtenfels hlavnej účtárni Hlavného komorského grófa a
všetkým podriadeným úradom.
Služba, ktorú A.
Ruprecht preukázal bola skutočne výnimočne ocenená. Povýšenie A. Ruprechta na
asserora Hlavného komorského grófa a profesora chémie a za cisársko -
kráľovského banského radcu bolo oznámené nasledovným inštitúciam:
- magistrátom 7 stredoslovenských miest: Banská Štiavnica,
Kremnica, Banská Bystrica, Banská Belá, Nová Baňa, Ľubietová, Pukanec
- Banskej správe v Banskej Bystrici a Kremnici
- Banským súdom v Banskej Štiavnici, Pukanci, Novej Bani,
Pezinku, Banskej Bystrici, Banskej Belej, Kremnici
- Komorským panstvám Revište, Šášov, Lupča
- Mincovnému úradu v Kremnici
- Hlavnej učtárni a hlavnej pokladni Hlavného komorského
grófa, že 3. novembra zložil služobnú prísahu a od tohoto dňa mu treba vyplácať
nový plat a pôžitky.
Začal som pátrať po správe z tejto cesty a ktorú
profesor Ruprecht zaslal do Viedne. Ako som už spomínal v Slovenskom banskom
archíve v Banskej Štiavnici sa nenašla ( je možné, že ani nebola vyhotovená
kópia), s veľkou nádejou som sa obrátil na Rakúsky štátny archív - finančný a
dvorský komorský archív vo Viedni, kde som sa skutočne stretol s veľkým porozumením
a behom niekoľko dní som dostal z Viedne správu L. A. Ruprechta, ktorú odoslal
do Viedne o ceste do Švédska, Nórska a Dánska. Spracovaná a datovaná je v
Banskej Štiavnici 12. októbra 1780 (malá zaujímavosť, ktorá pre profesionálnych
historikov nie je prekvapením, L. A. Ruprecht označuje október, ako vínový
mesiac - "weinmonat"). Ukázalo sa však, že to nie je správa z cesty
so všetkými výpočtami, ale sprievodný list, ktorý tiež mnohé vysvetľuje a akési
ospravedlnenie pre nesplnenie termínu. Po ďalších vysvetľovaniach s Hoffarchívom
vo Viedni mi bolo oznámené, že iná správa sa ani vo Viedni nenachádza.
V sprievodnom
liste sa A. Ruprecht ospravedlňuje a rozvádza, koľko má povinností "denne pracuje a učí a má aj veľa vedľajších
povinností", takže nestačil včas vyhotoviť všetky pojednania. Považuje
si však za povinnosť vždy všetko plniť a najprísnejšie dodržiavať, no a aj
ďalej si bude zodpovedne plniť svoje úlohy.
V ďalšej časti
zdôvodňuje, že pôvodne chcel všetko popísať len krátko z pobytu vo Švédsku o
výrobe železa a jeho odbyte, ale keďže v navštívených krajinách zistil mnoho
špecifických informácií aj o iných kovoch, považoval za vhodné rozšíriť
predkladané pojednanie. A tak rozdelil pojednanie na A a B, z ktorých každé
obsahuje 7 statí rôznych informácií, ktoré sa na nórskych a švédskych závodoch
vyskytovali.
Jednotlivé
výrobky opisuje, porovnáva a pojednáva o nich. Popisuje tu nasledovné výrobky:
železo, oceľ, meď, cín, mosadz, síru, kamenec, vitriol a ortuť. Popísané sú
jednotlivé banské závody, druh činnosti v nich, ročná výroba, sortiment a rozmanitosť
druhov produktov a ich výrobná cena do tej miery, ako to bolo možné, ďalej
ročný predaj a aj informácie komu bol ten ktorý predaj uskutočnený. Všetky dáta
sa vzťahujú na termín 1777 - 1778, ako ich A. Ruprecht odpozoroval.
V pojednaní
uviedol aj zahraničné miery, váhy, ale aj hodnotu peňazí (menové prepočty). " No a keďže sa jedná o obsiahly
materiál, žiada o zohľadnenie nesplnenia termínov".
Je to trocha na
škodu veci, že pôvodná správa sa do dnešných čias nenašla, kde by sme sa ešte
viac dozvedeli o baníctve, hutníctve a chémii tohoto obdobia, ale myslím
si, že aj tento sprievodný list hodne napovedá načo bol Ruprecht do severských
krajín vyslaný. Sám konštatuje, že účelom jeho cesty bola obchodná veda, nikde
sa nezmieňuje o získaní nejakých akademických poznatkov, je možné, že to boli
informácie určené len pre neho a jeho poslucháčov. Ešte jedno zaujímavé
ospravedlnenie:" mohol som dosiahnuť
viac, ale pobyt bol krátky a mohol som sa viac pýtať, aby som získal ešte viac
informácií." Celú misiu hodnotí ako obchodnú s cieľom získať nové
informácie o obchode s tovarmi,s ktorými obchodovala aj Rakúsko-uhorská
monarchia.
 |
| Záverečná časť správy L. A. Ruprechta z Viedenského archívu |
Samozrejme, ako
už bolo uvedené, Viedeň bola s výsledkami cesty a správou veľmi spokojná, a
preto Dvorská komora aj na základe dvoch návrhov Hlavného komorského grófa
menovala A. Ruprechta do už spomínaných funkcií (cisársko- kráľovského radcu s
ročným fixným platom 1500 zlatých a ostatnými pôžitkami, ktoré poberal ako
profesor III. triedy s komorským paušálom). Z archívnych materiálov jednoznačne
vyplýva, že cesta A. Ruprechta do Švédska, Nórska a Dánska odštartovala jedinečnú
profesnú dráhu tohoto 31 ročného profesora chémie, mineralógie, metalurgie a
vedúceho katedry chémie na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. S veľkým
elánom sa púšťa do pedagogickej ale aj vedeckej a organizátorskej práce, robí
analýzy minerálov a rúd, je poverený zberom minerálov a budovaním
mineralogických zbierok na vlastnej katedre, ale aj pre seba súkromne a rôzne
organizácie. Predovšetkým dopĺňa cisársku zbierku minerálov vo Viedni, Miláne a
Padove. Zapája sa do výskumu sedmohradských zlatých rúd, svojimi chemickými
bádaniami sa dostal na prah objavu viacerých kovov, riadi amalgamáciu
strieborných rúd v Sklených Tepliciach. Jeho činnosť bola skutočne veľmi
bohatá. Roku 1791 robí z poverenia cisára revíziu banského poriadku a končia sa
jeho povinnosti na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Roku 1792 je
preložený do Viedne pracovať do Dvorskej komory ako dvorný radca. Tu sa už
venoval len organizátorskej práci. Umrel roku 1814 ako 66 ročný vo Viedni.
Použité pramene:
Herčko I.: Osobnosti Banskej Štiavnice a okolia,
Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica, 1995,
Hogh M: Spolupráca
Antona Ruprechta pri zavádzaní nepriamej amalgamácie, Zborník zo sympózia „200
výročie zavedenia nepriamej amalgamácie... „ Donovaly, Sklené Teplice, Banská
Štiavnica 1986,
Archívne dokumenty.
Štátny ústredný
banský archív Banská Štiavnica:
HKG, Ord. 31.
decembra 1779, HKG , Index Ord. 1780, Zasadanie kolégia HKG r. 1780, str. 2037,
2241, HKG Ord. 3577/1780.
Osterreichises
Stattarchiv, Finanz und Hoffkammerarchiv, Wien Serie schemnitz Sign. 1, unter
der 4.354 von 27. Okt. 1780, seite 391-397.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára