Neviem po koľkých rokoch sa začína o niektorej udalosti hovoriť, že je to už história, ako všeobecný pojem, ale ja tieto kvantitatívne merania prítomnosti polycyklických uhľovodíkov v pracovnom prostredí elektrolytickej technológie výroby hliníka a jeho bezprostrednom okolí považujem za historické. V mojom archíve som našiel protokol popisujúci metodiku merania aj s výsledkami meraní. Merania sa uskutočnili v marci 1988, hoci výroba hliníka ich produkovala už od roku 1953. Popri prekonávaní najrôznejších technických prekážok k uskutočneniu meraní, ako boli napríklad neujasnená a nejednoznačná metodika, nedostatok štandardov pre koncentrácie prítomných polycyklických uhľovodíkov a nemalé prekážky súviseli aj s politickými otázkami. Politická otázka stála tak, že tieto škodliviny tu sú a čo budeme robiť, keď budeme vedieť koľko ich je. Nakoniec prítomnosť kancerogénnych látok na pracovisku bolo v tom čase vždy skoro štátnym tajomstvom, o ktorom sa nedoporučovalo ani hovoriť.
Bolo jasné, že pri vypaľovaní anód z kamenouhoľnej smoly vznikajú a do pracovného prostredia sa dostávajú polycyklické uhľovodíky, dokonca boli ich emisie aj kvantitatívne ohodnotené a každoročne bolo vykazované, že ich hlinikáreň emituje 800 až 1000 ton, v skutočnosti to mohlo byť oveľa viac. Tieto chemické látky majú takú vlastnosť, že pomerne rýchlo kondenzujú a tak zaťažujú najmä pracovné prostredie a tých 800 až 1000 ton, ktoré unikalo do životného prostredia kondenzovali najmä v najbližšom okolí. Samozrejme, že sa nedalo vylúčiť ani širšie okolie. A tak vydala Okresná hygienická stanica /riaditeľom tejto bol MUDR Vladimír Hlavnička /4. 6. 1987 záväzný posudok v ktorom bola celá oblasť zahrnutá „ do kontrolovaného pásma z dôvodu chemickej karcinogenity“.
Toto rozhodnutie muselo byť podporené meraniami v pracovnom prostredí. Táto úloha bola objednaná vo Výskumnom ústave pre petrochémiu, Prievidza. Riaditeľom tohto ústavu bol Ing. Gustáv Guba, CSc. Vedúcim odboru plynovej chromatografie bol Ing. Anton Vanko, CSc. a správu vypracoval Ing. Marián Mikuláš. V prvej etape bolo potrebné vypracovať metodiku na stanovenie dechtovitých látok v pracovnom ovzduší pomocou plynovej chromatografie. Do voľby a vývoja metódy zasiahol aj krajský hygienik, tým že nariadil vyvinúť úplne novú metódu.
Stanovenie dechtovitých látok bolo rozdelené na dve časti, v prvej časti sa presávalo veľké množstvo plynov /rýchlosťou 2 litre za minútu sa presalo 600-1000 litrov vzdušniny na jeden vzorok/ a v druhej časti sa zachytené látky vymývali špeciálnym rozpúšťadlom a stanovovali sa pomocou plynovej chromatografie. Využíval sa chromatograf Perkin-Elmer Sigma 3. Pri stanovovaní koncentrácií bola použitá kalibrácia pre tieto známe štandardy: 1. naftalén, 2. difenyl, 3. acenaftén, 4. fluorén, 5. fenatrén, 6. antracén, 7. fluorantén, 8. pyrén, 9. chryzén, 10. 1,2-benzpyrén, 11. 3,4-benzpyrén, 12.20-metylchlorantrén, 13.1,2-dibenzantracén – 5,6, 14. 1,2,-dibenzantracén – 3,4.
Pre neidentifikované látky sa použil kalibračný faktor, ako pre 3,4 benzpyrén.
Zo stoviek polycyklických uhľovodíkov boli vytipované skôr uvedené a po vyhodnotení bolo zistené hodnoty prepočítané na mikrogramy jednotlivých škodlivín v metre kubickom.
Tabuľky ukazujú namerané koncentrácie jednotlivých škodlivín. Na ľavej strane tabuľky sú uvedené jednotlivé pracoviská začínajú sa Administratívnou budovou kde bolo tiež zistené a namerané 156 mikrogramov na meter kubický vymenovaných rakovinotvorných látok. Nasledujú ďalšie pracoviská Meniareň, Séria B podľa jednotlivých pecí, ale aj pracovných operácií. Tu bola dosiahnutá neuveriteľná rekordná hodnota pre B-sériu 2996 mikrogramov n a meter kubický vzdušniny. Všetko to bola vzdušnina, ktorú pracovníci obsluhujúci dané zariadenie s veľkou pravdepodobnosťou aj vdychovali. Nasledujú Dielne údržby a Odlieváreň. Na menšej tabuľke namerané hodnoty pokračujú a úplne katastrofálne hodnoty boli dosiahnuté v Sérii-A, kde medzi pecami 115-46 bola dosiahnutá koncentrácia 6714 mikrogramov na jeden meter kubický.
Dovolím si poznamenať, že hygienické normy nepripúšťali prítomnosť týchto látok v pracovnom prostredí. Namerané hodnoty boli veľkým pomocníkom na urýchlenie modernizácie elektrolýzy na vopred vypálené anódy a vyradenie zastaralej technológie výroby hliníka.
Pri novej technológii výroby hliníka, s ktorou sa pracuje v súčasnosti sa už dechtovité látky v pracovnom prostredí elektrolýzy nenachádzajú.
Použitá literatúra :
-Stanovenie dechtovitých látok v ovzduší ZSNP Žiar nad Hronom, marec 1988- archív R. Kafku
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára