nedeľa, 16. februára 2014

Málinská železiareň /Hámor/ a skláreň zostali pod hladinou vodnej nádrže Málinec

Pohľad na Vodnú nádrž Málinec v objatí Slovenského Rudohoria / pohľad z Línie/


Juraj Laššák, Hriňová

V prvej polovici 19. storočia, keď ešte nebola známa technológia spracovávania železa na oceľ skujňovaním v  elektrických a siemens - martinských peciach, alebo v konvertoroch vyrábala sa najmä tyčová oceľ v prevádzkach, ktorým sa hovorilo Hámre. Stavali sa na miestach kde bol výdatný vodný zdroj na pohon vodného kolesa z ktorého sa cez transmisie poháňali buchary. Zároveň muselo byť v danej lokalite dostatok dreva k výrobe drevného uhlia, aby sa pomocou neho dala dosiahnuť dostatočné vysoká teplota. Vyrábali ho uhliari (carbonári) v tzv. milieroch na miestach, ktorým sa hovorilo Uhliská. Drevné uhlie sa používalo v skujňovacom procese až do doby než bola objavená technológia výroby koksu. No a do tretice bolo potrebné aby sa v blízkosti nachádzala železiareň v ktorej sa vyrábalo surové železo.
Na Slovensku máme mnoho lokalít, ktoré majú takéto pomenovanie. Len z  auto atlasu som ich vyčítal priamo osem a ďalšie sú uvedené v rámci väčších regiónov (Zemplínske Hámre, Dolné a Horné Hámre neďaleko Žarnovice, Hodruša-Hámre a pod.).
V našom okolí bol najbližší Hámor v doline rieky Rimavica asi 5 km južne od Kokavy nad Rimavicou. Spracovával surové železo vyrábané v železiarňach v doline Rimavy (Rimavskom Brezove, Likier, Tisovec).Viac o tomto hámre...
Ďalší Hámor sa nachádzal v doline rieky Ipeľ asi 4 km nad Málincom, t. č. zatopený vo Vodnej nádrži Málinec, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1986-1994 na zásobovanie južnej časti kraja pitnou vodou. S osadou Hámor boli zatopené aj osady Hrozinovo, Chmelná, Šťavica. Železiareň postavila Rimavská koalícia, ktorej sídlo bolo v Rimavskom Brezove a ktorej patrilo viac železiarní. Prečo sa koalícia rozhodla postaviť prevádzku tak ďaleko od svojich železiarni nevedia zdôvodniť ani autori, ktorí sa zaoberali skúmaním histórie priemyslu tohto regiónu (Gasper J., Žilák J.). Zriaďovanie hutí a hámrov povoľovali len vyššie úrady a preto vieme, že Rimavská koalícia prostredníctvom svojho prefekta Fridricha Heinza požiadala Dištriktuálny súd v Banskej Štiavnici o povolenie postaviť prevádzku s hámrami nad Málincom v roku 1832. Povolenie dostala a tak už v roku 1835 pracovala na sútoku riečky Chocholnej a Ipľa v lokalite s názvom Hrozinovo železiareň s hámrami. Pre lokalitu sa následne zaužíval názov Hámor. Po vzniku železiarne v cinobanskej Maši pravdepodobne spracovávala surové železo aj z tejto železiarne. Predsa táto bola oveľa bližšie.
Koalícia získala kováčov (hámorníkov) do Hámra z rôznych kútov Slovenska (Uhorska). Preskúmaním rím. kat. matriky z Brezničky, kde Hámor z cirkevného hľadiska patril, z rokov 1835 a nasledujúcich, môžeme vysledovať mená kováčov, ktorí tu pracovali: Polonyi Jakub, Polonyi Ján, Polonyi Ondrej, Schweitzpacher Jozef, Paprnák Ondrej, Gudász Ján, Elizeus Jozef, Bodasz Michal, Urbašík Ján, Urbášik Michal, Kozlik Michal Chrapán Daniel a mnohí ďalší.
Nebolo žiadnou zvláštnosťou, že hámorníci sa po zrušení výroby prešli celým Uhorskom za prácou, aby sa v mnohých prípadoch vrátili do rodného kraja. Tak to bolo aj s Hámrom povyše Málinca, ktorý zanikol pravdepodobne okolo roku 1868. Na jej mieste vybudoval Ján Kožuch (Kossuch) továrnik zo sklárne v Katarínskej Hute, skláreň.
Svoju cestu za prácou a uplatnením sa si zažila aj rodina Chrapánová, prešla sklárňami vo Vlčove, v sklárni Hriňovej, ale i v Rumunsku v sklárni Feketeerdő (Padua Neagre - rumunsky, Schwarzwald-nemecky, Bystrá-slovensky). Jeden z nich položil svoj život za cisára pána v 1. sv. vojne. Potomkovia hriňovských Chrapánovcov, po návrate z Rumunska (po 2. sv. vojne) žijú v ČR na Šumave a zostali u sklárskej profesie. Potomkovia vlčovských sklárov žili na Šoltýske, ale t. č. ich už nájdeme v „strojárskej“ Detve. Mladá reprezentantka Slovenskej republiky v biatlone Martina Chrapánová, ktorej starí rodičia odišli zo Šoltýsky do Revúcej, nás reprezentuje na zimných olympijských hrách  v Soči 2014 aj zaniknutú slávu kováčského a sklárskeho remesla svojich predkov z Hámra, Vlčova a ďalších lokalít, ktoré som spomenul. Aj keď jej to dnes optimálne nevyšlo, želáme jej do budúcnosti veľa úspechov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára