Emisná a imisná situácia v okolí hlinikárne v rokoch 1991-1997

Richard Kafka, ZSNP, a. s. Žiar nad Hronom

Marián Schwarz, Okres. hygienická stanica, Žiar nad Hronom,

Prednáška bola prednesená na III. konferencii OVZDUŠIE 98, Zborník príspevkov 19. - 21. mája 1998 v tatranskej Lomnici.

V roku 1950 bolo na základe dohôd medzi Československom, Maďarskom a Sovietskym zväzom rozhodnuté o výstavbe hlinikárne na Slovensku v lokalite Svätý Kríž nad Hronom. S výstavbou sa začalo 24. novembra 1951 a občania tohto regiónu ani dobre nevedeli, čo sa tu bude stavať. Veď prvé naprojektované objekty elektrolýznych hál sa volali „Marx, Engels I a Engels II“. Hlinikáreň bola vybudovaná pri rieke Hron na rozhraní Kremnického pohoria a Štiavnických vrchov.

            Prvý hliník bol vyrobený v auguste 1953 a ešte stále sa hovorilo o modernej technológii. Neskôr tu bola vybudovaná aj výroba oxidu hlinitého a anódovej hmoty. V roku 1957 bola uvedená do chodu aj druhá elektrolýzna séria a kombinát na prvovýrobu hliníka bol dobudovaný. Skoro súčasne sa ukázali aj prvé katastrofálne účinky vplyvu fluórových exhalátov a polycyklických uhľovodíkov na okolitú prírodu. Vybudovaná výroba hliníka nemala účinné zariadenia na zachytávanie a zneškodňovanie exhalátov.

            V roku 1960 bolo vyrobené 52 784 ton hliníka a súčasne emitované 22 225 ton/rok rôznych exhalátov. Prakticky od roku 1960 sa začali realizovať rôzne opatrenia na zníženie emisií (primárne odsávanie pri danej technológii, odprašovanie teplárne a pod.), k zásadnej zmene však nedošlo, a ešte v roku 1985 bolo emitované 12 700 ton exhalátov. Analýzy možných opatrení na zlepšenie ekologickej situácie už v roku 1968 jednoznačne ukázali, že pri inštalovanej technológii nie je možné dosiahnuť zásadnú zmenu v emisiách a táto technológia už vyčerpala svoje technické možnosti. Prvé uznesenie vlády „O podstatnom znížení fluórových a dechtových exhalátov v ZSNP Žiar nad Hronom rekonštrukciou elektrolýzy na vopred vypaľované anódy“ bolo prijaté v roku 1968 Federálnou vládou Československej republiky (č. 172/69). Jeho realizácia sa však neuskutočnila a až v roku 1985 sa definitívne rozhodlo vo vláde Československej republiky o definitívnej modernizácii výroby hliníka.

            Bolo rozhodnuté o vlastne jedinom spôsobe modernizácie elektrolytickej výroby hliníka s vopred vypaľovanými anódami a suchou absorpciou vznikajúcich fluórových exhalátov. Kontrakt na modernizáciu výroby hliníka bol podpísaný nórskou firmou Ardal of Sundal Verk, a. s. Ardal of Sundal Verk, a. s., sa neskôr spojila s firmou Hydro Aluminium.

            Kontrakt bol podpísaný až na základe dôkladného výberu z piatich zahraničných firiem, pričom sa vyžadovala referenčná elekrolýzna séria. Najlepšie a najprogresívnejšie parametre s referenčnou elektrolýzou v Hoyangeri ponúkla už spomínaná nórska firma. Pri výbere zahraničných dodávateľov bol kladený hlavný dôraz na ekologické a ekonomické parametre a vysoký stupeň automatizácie dodávaných zariadení. Prakticky všetky technologické zariadenia sú dodávkami špičkových svetových firiem.

            Dnes môžeme konštatovať, že tieto zámery sa podarili a projekt bol úspešne uvedený do prevádzky 5. decembra 1996 uvedením do chodu 172. elektrolyzéra. Modernizácia výroby hliníka v ZSNP Žiar nad Hronom spočívala v zavedení technologického postupu elektrolytického rozkladu oxidu hlinitého s použitím vopred vypaľovaných anód. Pri všetkých výrobných operáciách bol mimoriadny dôvod kladený na dokonalé zachytávanie a zneškodňovanie exhalátov. Pracovné operácie na elektrolyzéroch sú vysoko mechanizované a elektrolyzéry sú riadené mikroprocesormi. V rámci projektu modernizácie bola vybudovaná kapacita na:

·        65 000 ton vopred vypaľovaných anód;

·        108 000 ton elektrolytického hliníka.

Modernizáciou výroby hliníka v Žiari nad Hronom sa hlavný dôraz kládol hlavne na vyriešenie ekologických problémov a vznikajúce exhaláty sú zneškodňované tak, že sú recyklované a vracané späť do výroby spolu so vstupnou surovinou nasledovne:

·        zachytený uhoľný prach sa vracia do výroby ako vstupná surovina,

·        zachytené skondenzované polycyklické uhľovodíky sa vracajú do výroby ako energetické palivo,

·        zachytené fluórové exhaláty absorbované na oxide hlinitom sa vracajú do procesu elektrolytického rozkladu ako surovina /súčasť elektrolytu/.

Okrem tejto základnej zmeny technológie výroby hliníka bol v ZSNP, a. s. Žiar nad Hronom rozpracovaný a postupne realizovaný plán ekologizácie výroby, pričom do neho boli zahrnuté aj náklady na odstránenie historických škôd. Celkove bolo do konca roku 1997 na realizáciu tohto projektu vynaložené 401 mil. Sk. Prostriedky boli vynaložené na zníženie emisií škodlivých látok do ovzdušia, zníženie emisií škodlivých látok do vôd a zníženie výskytu odpadov.

            Výsledky transformácie technológie výroby hliníka a realizácia projektu ekologizácie sa veľmi výrazne prejavili na znížení emisií do ovzdušia, vôd a znížení odpadov. Veľmi pozitívne sa však prejavili aj na vývoji imisnej situácie a na zlepšení životného prostredia v Žiarskej kotline. Spresnenie pre tých čo skôr skončili školu, emisie sú škodlivé látky, ktoré produkuje daná výroba a udávajú sa v vo hmotnostných  jednotkách za určitý čas, napr. ton/hodinu a pod. imisie sú škodliviny namerané v danom prostredí a udávajú sa v hmotnostných jednotkách na jednotku objemu vzdušniny, napr. mg/m3.

            Vzorky ovzdušia sú odoberané štandardnou odberovou metódou. Ide o 24 hodinové vzorky zo siedmich odberových miest (Žiar nad Hronom – SZÚ, Žiar nad Hronom – Etapa, Žiar nad Hronom – Svätokrížske námestie, Ladomerská Vieska, Lovča, Hliník nad Hronom a Sklené Teplice).

  Jednotlivé závislosti emisií škodlivín a imisií tých istých exhalátov budú znázornené graficky. 


 
 
 

V ďalšej časti je spracovaný vplyv emisií fluóru na obsah fluóru v potravinách žiarskej oblasti /analyzované bolo mlieko, mäso, zemiaky a cereálie/.