utorok, 8. februára 2011

Návštevy nórskych odborníkov Španej Doliny v 18. storočí

V druhej polovici 18. storočia sa uskutočnilo niekoľko návštev bádateľov a odborníkov z Nórska na študijné cesty po Uhorsku. Nórsko, podobne ako Slovensko, nemalo svoj vlastný štát a pokiaľ Nórsko patrilo do Dánskeho kráľovstva, Slovensko do Rakúsko-Uhorskej monarchie. V Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici sú zaznamenané povolenia na tieto cesty a ich príslušnosť je označená ako "poddaní dánskeho kráľa z Nórska". Pre štúdium týchto ciest sa mi podarilo získať kópie denníkov týchto cestovateľov a musím konštatovať, že boli vedené veľmi podobne a rozširujú naše obzory o vysokej úrovni baníctva a hutníctva na našom území. V tejto prednáške sa zameriavam hlavne na štúdium návštev Španej Doliny, alebo ako sa v denníkoch uvádza Herrengrundu.

Jednou z prvých návštev je návšteva Jörgena Hiorta (1737-1804) banského kapitána a radcu z Kongsbergu, ktorý sa vydal vlastne na cestu vtedajšou Európou 4. júla 1763 cez Sasko, Čechy a 27. marca 1765 sa dostal do Bratislavy. 1. apríla prešiel cez Nitru do Banskej Štiavnice, v ktorej zotrval do začiatku júna. Štvrtého júna 1765 navštívil Kremnicu, 28. júla Smolník a od 1. septembra Spišskú Novú Ves, Markušovce, Rudňany, 11. októbra Rožňavu, 25. októbra Banskú Bystricu, odkiaľ sa 16. novembra vrátil znova do Banskej Štiavnice, kde vítal aj nový rok 1766. Do Viedne sa vracal 7. júla 1766 a potom znova nasledovali Praha, Drážďany, Freiberg (6. augusta), Lipsko (20. augusta) a Eisleben odkiaľ prešiel cez Nemecko a Dánsko do Nórska.

Španiu Dolinu navštívil pri spiatočnej ceste zo Smolníka najskôr koncom októbra 1765, ale záznamy v denníku má uvedené aj 6. novembra a teda tu študoval baníctvo a spracovanie rudy asi dva týždne. Pri štúdiu pomerov v Uhorsku na území dnešného Slovenska sa J. Hiort zdržiaval okolo 15 mesiacov a jeho cestovná správa obsahuje 102 strán s tabuľkami a drobnými nákresmi. Jednou zaujímavosťou, ktorá svedčí o vysokej úrovni baníctva, úpravníctva a hutníctva je aj to, že sa nórskemu odborníkovi podarilo získať množstvo informácii o technológii, ale aj technicko-ekonomické podklady. Značná časť popisu je venovaná personálnym otázkam (funkcie, platy, konkrétne osoby), hlavne však práve na Slovensku hľadal spôsob, ako zachrániť baníctvo v Kongsbergu, ktoré sa v tom čase dostávalo do značnej krízy a prínos novej techniky bol preto veľmi dôležitý. Práve z cesty po slovenskej časti Uhorska priniesol J. Hiort veľmi významnú technológiu drvenia rúd pomocou stúp, ktoré boli poháňané vodnou energiou. Aj keď bola zásoba vody v okolí Kongsbergu nízka, v rokoch 1660-1690 tu bol vybudovaný systém nádrží zachytávajúcich povrchovú vodu. V tomto období bolo vybudovaných 30 nádrží rôznej veľkosti, čím bol zaistený dostatok vodnej energie. Práve na tejto ceste po Uhorsku videl J. Hiort pracovať stupovú metódu drvenia a vyplavovania rúd a rozhodol sa zaviesť v Kongsbergu tzv. Uhorské stupy. J. Vozár, renomovaný slovenský historik, zastáva názor, že lepšie by bolo hovoriť "slovenské stupy". J. Hiorta si ako odborníka na stupy zavolal Ferdinanda Tomaschetza z Kremnice, ktorý v Kongsbergu stupy úspešne uviedol do prevádzky. Vráťme sa však niekoľkými poznámkami čo píše J. Hiort o Herrengrunde.

V prvej časti načrtáva históriu Španej Doliny a uvádza, že prvá zmienka o nej je z roku 1251 s názvom Bärngrund, neskôr Herrengrund, ďalej uvádza rakúsko - uhorských kráľov. Konkrétnejšie údaje sú, že prefáral 4 ložiská na žilách Pfeinstollnerská, Herrengrundská, Unter Sülbnerská a Kuglerova. Bane tvorili 10 banských polí, na ktorých prevažovali rôzne rudy (sú tu dosť nejasne popísané). Podľa J. Hiorta sa ťažilo 36 000 banských centov rudy po 5 zl/cent. Pracovali tu čerpacie stroje na rudu a na vodu. Pri štúdiu cementácie uvádza, že sa takto získavalo 18 - 20 centov medi.

Ďalšia časť popisu Španej Doliny sa venuje personálnym otázkam - platy boli odstupňované, najviac dostávali úkoloví haviari, banskí tesári, ďalej sú tu uvádzané profesie dozorcov, popisovateľa šicht (smien), plnič lámp a podobne.

Presnejšie je popísaný denník, za ktorý sa vykupovala medená ruda. Ceny boli odstupňované podľa obsahu medi. Cenová stupnica mala sedem stupňov a najchudobnejšia ruda, ktorá obsahovala 1,5 -2,5 funtov medi stála 3 grajciare za cent, najbohatšia zaradená v siedmom stupni s obsahom 17 - 20 funtov medi mala cenu 12 grajciarov za cent.

J. Hiort popisuje aj výrobu tzv. "Chrüsokolej" koncentrátu bohatého na meď, ktorého jeden cent mal cenu 60 zlatých a vyrobené bolo 31,5 centov.

Popri návšteve Španej Doliny navštívil J. Hiort aj huty v Starých Horách a Tajove, kde boli vyťažené rudy hutnícky spracovávané.

O tri roky neskôr prichádza na Slovensko ďalší nórsky prírodovedec, aby sa oboznámil s úrovňou baníctva a hutníctva na tomto území. O Morten Tranne Brünnichovi (1737-1827) sa dá skutočne povedať, že precestoval značnú časť Európy. Roku 1765 sa vydáva, ako lektor prírodných vied na univerzite v Kodani na cestu cez Holandsko, Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Idriu, Rakúsko a cestu Uhorskom začína v Bratislave 10. marca 1768, potom nasledujú Banská Štiavnica, Žarnovica, Kremnica, Banská Bystrica, Špania Dolina a v auguste 1768 znova Bratislava, nasleduje Banát, Sedmohradsko, Čechy, Sasko a v októbri 1769 znova Kodaň.

M.T. Brünnich cestoval na koni a jeho cesta asi nebola takou podrobne študijnou ako cesta J. Hiorta. Samotná cestovná správa má len 24 strán. Čo je však zaujámavé, že sa na jednej strane tejto správy venoval slovenskému jazyku a tak je to možno prvá správa o slovenčine v Nórsku a Dánsku. Sám to komentuje nasledovne: "Bolo treba oboznámiť sa aj so slovenským jazykom, čo sa mi dlho nedarilo", a tak v správe uvádza akýsi miniatúrny slovník so slovenským pomenovaním čísloviek (jeden, dva, tri...), jednotlivých dní v týždni (pondelok, utorok...) a "Pekná Panenka dajte mi Pistok". (v súčasnej slovenčine "Pekná slečna pobozkajte ma"). Ďalej je tu aj "Litera Slavonica" - prepísaná staroslovienska abeceda.

Aké dojmy však uvádza z pobytu v Španej Doline, do ktorej prišiel 13. júna 1786 z Kremnice cez Tajov a Banskú Bystricu. Podobne ako J. Hiort aj on fáral do špaňodolinských baní. Stretol tu dvoch praktikantov z Tirolska. V správe sa venuje najmä rozbíjaniu rudy a jej triedeniu podľa kovnatosti. Triediči rudy boli odmeňovaní podľa výkonu (triedilo sa na medené jadro a jalovú rudu). Za jeden rumpel (vozovú bedňu, bola odmena 6 grajciarov.

Šestnásteho júna prišiel za ním do Španej Doliny banský radca M. Jaquin, profesor Banskej akadémie, aby spolu vykonali cestu do Tajova, Starých Hôr a navštívili aj vodnú nádrž Jelenec. Bola to asi vzácna návšteva, keď sa jej venoval M. Jaquin.

Na leto 1786 boli do Sklených Teplíc pozvaní odborníci z celej Európy, aby sa zúčastnili na predvádzaní technológie nepriamej amalgamácie strieborných rúd, technológie, ktorú vyvinul Ignác von Born. Predvádzania tejto technológie a aj medzinárodného kongresu sa zúčastnili aj nórski odborníci Olaf Henckel a jeho brat Gregorius Henckel. Olaf Henckel pricestoval do Sklených Teplíc už roku 1786. Obaja sa zdržiavali v stredoslovenskej banskej a hutníckej oblasti niekoľko rokov, no žiaľ ich denníky sa na Slovensko ešte nedostali a tak vieme len z literatúry, že navštívili hutu v Tajove, stupy a hutu v Kremnici, tajne dokonca v noci navštívili aj Mincovňu v Kremnici a tak je silný predpoklad, že navštívili aj Španiu Dolinu. Verím, že keď sa ich denníky dostanú na Slovensko, dozvieme sa to presne a podrobnejšie.

Posledným nórskym odborníkom, ktorým sa chcem zaoberať je nórsky geológ Jeans Esmark.

V druhej polovici 18. storočia sa spor o teóriu ako vznikla naša Zem preniesol na územie Slovenska, najmä vplyvom geologickej stavby Karpát. Tento spor sa odohrával medzi plutonistami, tvrdiacimi, že horniny vznikli pôsobením ohňa a neptunistami, ktorí tvrdili, že horniny vznikli usadením v oceánoch.

Dôvod, prečo sa tento spor preniesol na Slovensko bol aj v tom, že vlastne táto časť Európy bola najviac popísaná v dobovej odbornej literatúre. Najvýznamnejšie bolo dielo bratislavského rodáka, neskôr úradníka v Sedmohradsku Johanna Ehrenreicha Fichtela (1732-1795). Ten sa popri svojej úradníckej práci zaoberal vedeckou prácou, hlavne geológiou Karpát. Jeho bezosporu vrcholné dielo je dvojzväzková práca "Mineralogische Bemerkungen von den Karpaten" ( Mineralogické poznatky o Karpatoch. Viedeň 1791). Roku 1780 vydal v Norimbergu "Beitrag zur Mineralgeschichte von Siebenbürgen" (Príspevok k histórii mineralógie Sedmohradska) a v roku 1794 vyšlo vo Viedni tretie dielo "Mineralogische Aufsätze " (Mineralogické state). Tieto diela vzbudili v odborných kruhoch mimoriadny ohlas. Vo všetkých sa E. Fichtel stavia na stranu vulkanických teórií. Práve konkrétnymi aplikáciami sa zaslúžil o to, že jeho dielo, ako jedno z prvých, naštrbilo neporaziteľnosť neptunistických teórií, ktoré do značnej miery brzdili rozvoj geologických vied.

Jeans Esmark, ktorý uvedené diela preštudoval a podľa jeho presvedčenia v nich nachádzal veľa nedostatkov, lákalo nájsť dôkazy o platnosti neptunistickej teórie pri vzniku Karpát. A tak sa vydal na cestu po Uhorsku, Sedmohradsku a Banáte. O tejto svojej ceste vydal vo Freibergu roku 1789 dielo "Krátky opis jednej mineralogickej cesty cez Uhorsko, Sedmohradsko a Banát" (Kurze Beschreibung einer mineralogischen Reise durch Ungarn, Siebenbürgen und das Bannat, Freiberg 1798). Už v úvode tejto práce sa J. Esmark odvoláva na Bornove a Fichtelove diela, súčasne však správne poukazuje, že poznatky z mineralógie Karpát nie sú úplné, a čo je horšie, sú z hľadiska geognostických pomerov ich pohorí popísané veľmi nesprávne.

J. Esmark bol v tom čase iste presvedčeným neptunistom a veril, že práve v Karpatoch sa mu podarí dokázať platnosť tejto teórie.

Z popisu tejto cesty som vychádzal aj pri spracovávaní tejto témy.

J. Esmark začína cestu loďou z Viedne 19. júla 1794, ďalej pokračuje cestou cez Trnavu, Levice do Banskej Štiavnice, ďalej cez Svätý Kríž, Kremničku, Bartošovu Lehôtku do Kremnice, Banskej Bystrice, Španej Doliny. Z Banskej Štiavnice, kde sa zdržal niekoľko mesiacov podnikol, cestu do Sedmohradska a vrátil sa na Slovensko v oblasti Tokaja. Na svojich cestách si všímal najmä geologickú skladbu jednotlivých pohorí. Ku geologickej skladbe Španej Doliny uvádza nasledovný popis:

Z Banskej Bystrice som išiel tri hodiny cez Nebenthal, ktorá prebieha v smere V-Z až po Španiu Dolinu. Najprv som prechádzal územím, kde vystupoval viditeľne vrstvený vápenec, vyššie hore okolo Španej Doliny sa nachádzal už pieskovec alebo droba, na ktorej bol uložený vápenec. V samotnom vápenci som pozoroval niekoľko striedajúcich sa polôh drobovej sľudy. Špaňodolinské baníctvo bolo založené v drobe a nie v bridlici, ako to uvádzal I. Born na str. 186, ani v rule, ako to uviedol J. J. Ferber na str. 154.

Vo vystupujúcom pieskovci sa jednotlivé zrná skladali z prevládajúceho sivobieleho kremeňa, mäsovo červeného živca a striebrobielej sľudy. Tento pieskovec bol viditeľne vrstvnatý. Spočíval na sľudnatej bridlici, možno aj na žule. Tunajšie rudy tvorila vynikajúca tetraedritová ruda, obsahujúca siderit a chalkopyrit. Vyskytujú sa spolu so sadrovcom, kremeňom a kvapľovitou kobaltovou skalicou. Rudy vystupujú na troch ložiskách a nie na žilách tak, ako to tvrdil I. Born a J. J. Ferber. Tieto ložiská sa nazývajú Pfeifenštôlnianska, Herrengrundská a Kuglerova žila. Tieto ložiská majú hlavný smer k juhu, sklon v smere V-Z pod uhlom 30, 40 až 60 stupňov. Stredné ložisko (Herrengrundská žila) je ušľachtilá len v južnej časti. Mocnosť tohto ložiska je premenlivá od 1 do 14 siah.

V južnej časti boli všetky tri porušené tzv. červenou trhlinou. Ani to však nebola žila alebo trhlina, ako sa tam nazývala a ako ju nazýval aj I. Born (str. 197), ale drobová bridlica mladšej formácie ako vlastná droba, v ktorej boli založené bane, nakoľko je uložená na nej. V tejto drobovej bridlici bola nafáraná v hĺbke 130 siah o mocnosti 18 siah, jej smer je 6h,a prebieha pod 30° úklonom od východu na juh. Obsahuje aj trochu vtrúseného pyritu, na ktorom je uložený vápenec. Svojho času sa v tomto vápenci získalo 7 centov rudy.

Špaňodolinskú horninu, ako už bolo uvedené, tvorí hrubozrnný pieskovec alebo droba, ktorá zrejme vznikla premenou žuly. V nej sa nachádzajú rudy vystupujúce na ložiskách a nie na žilách. Potom, ako sa vytvorilo toto pohorie so svojimi rudnými ložiskami, voda v ňom vymyla údolia a vytvorila sa drobová bridlica, ktorej uloženie je nerovnaké s drobou a na nej uloženým vápencom, ktorého uloženie je zasa rovnaké s drobovou bridlicou.

Ako je teda vidieť, bolo to podľa určitých pravidiel, že sa nerazilo len v drobovej bridlici, z ktorej sa potom odbočilo ďaleko vpravo a vľavo, ale chodby sa razili aj vo vápencoch, aby sa opäť našla stratená žila. To by bolo možné urobiť vtedy, ak by bola tzv. červená trhlina naozajstnou žilou. Ak by sa boli vyčerpané peniaze použili na to, aby sa vyrazila jedna štôlňa do protiľahlého pohoria podľa zásad, ktoré boli typické pre rudné ložiská, možno by sa boli rudné ložiská opäť nafárali, keď by sa po prerazení vápencom a drobovou bridlicou znovu narazilo na hrobu.

Zo Španej Doliny prešiel J. Esmark jednou 900 siah dlhou štôlňou prebiehajúcou východným smerom do Starých Hôr, kde bola taviareň. Akonáhle vyšiel zo štôlne, narazil na svor, ktorý pokračoval v údolí Starých Hôr. Ostatné pohoria pri Starých Horách pozostávali z vlastnej droby podobne, ako špaňodolinské pohorie. Pokračovala až po Uľanku, kde bola prikrytá vápencom, ktorý vystupoval až po Banskú Bystricu, kde ho prikrývali sedimenty.

Cieľ, ktorý si postavil na začiatku cesty - vyvrátiť plutonistickú, prípadne potvrdiť neptunistickú teóriu vzniku Karpát - sa mu nepodarilo dosiahnuť. On sám sa vo svojom diele k tomu ani nevyjadruje. Na druhej strane tým, že sa kriticky staval k názorom Ignáca von Borna a Johana E. Fichtela do značnej miery opravil ich nepresnosti a rozšíril vedomosti o pôvode hornín v Karpatoch. Preto je jeho dielo o ceste cez Uhorsko, Sedmohradsko a Banát výborným prínosom pre teóriu o geologickej stavbe vulkanických pohorí na Slovensku. Z tohto krátkeho výpočtu návštev nórskych odborníkov si môžeme urobiť uzáver, že banská činnosť hrala významnú úlohu aj v európskom merítku.

Použitá literatúra:

1. National Archives in Norway Oslo,

PA Brünnich, Travel diary for Morten Tranne Brünnich 1763 - 66

Travel diary for Jörgen Hiort 1763 - 66

2. Berg, B. I.: Amalgamationversache in Kongsberg

Zborník zo sympózia "200. výročia zavedenia nepriamej amalgamácie..." Donovaly, Sklené Teplice 1986

3. Esmark J. :Kurze Beschreibung einer Mineralogischen Reise durch Ungarn, Siebenbürgen, und das Bannat, Freyberg 1789

4. Kafka R.: Mosty na sever, ENTERPRISE s.r.o. 2003

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára