Článok bol publikovaný v Kremnickom letopise /anales cremnicienses/, dvojčíslo za rok 2010
Platina patrí medzi chemicky a metalurgicky drahé kovy a keby sme chceli zaradiť podľa vzácnosti je to jeden z najvzácnejších kovov. Rafinácia vzácnych kovov teda oddeľovanie striebra a od zlata bola dlhé roky na Slovensku prakticky výlučne realizovaná v kremnickej Mincovni.
V publikácii Š. Kazimíra a J. Hlinku „Kremnická mincovňa 1328-1978“sa nachádza zaujímavá zmienka o platine v časti, ktorej sa pojednáva o záchrane drahých kovov pred nemeckou armádou pred obsadením Kremnice v roku 1944, túto časť by som si dovolil citovať: “Do 6.októbra 1944, keď Kremnicu obsadili hitlerovskí okupanti, zrýdzovalo toto oddelenie drahé kovy a hotové výrobky sa postupne odvážali do Národnej banky v Banskej Bystrici. Najskôr sa odviezla osobitným vlakom do Banskej Bystrice celá zásoba rýdzeho zlata a striebra. Tlak postupujúcich fašistov viedol nakoniec k tomu, že sa z mincovne do Banskej Bystrice odviezla aj nezrýdzená platina a polostriebro v nespracovanom stave, teda vo forme zliatkov, anód a odpadkov pásov rozličnej rýdzosti. 
Súčasný stav Gergeyho tunela cez ktorý bolo zachraňované zlato a drahé kovy pred nemeckou armádou
Posledná zásielka /zlaté a strieborné anódy a laboratórne zariadenia z platiny/ sa odviezla pod ochranou partizánskej jednotky 5.októbra,teda deň pred vstupom hitlerovcov do Kremnice. Tieto hodnoty sa potom odviezli lietadlom z Banskej Bystrice do Moskvy. Táto obetavá práca minciarov zachránila pre obnovený štát 183 kg zlata,4534 kg striebra, rýdzu platinu vo váhe 183 gramov, surovú platinu vo váhe 2,64 kg a 2,51 kg kadmia“
Tento výpočet drahých kovov ma zaujal hlavne v tom, že sa tu hovorí o „rýdzej a surovej platine.“ Znamená to azda, že sa v Mincovni rafinovala a teda aj vyrábala platina? Okrem tohoto tu spomínaného popisu sťahovania slovenského národného pokladu som v mne dostupných prameňoch nenašiel žiadnu poznámku ani archívny materiál, ktorý by výrobu platiny uvádzal nakoniec keby tomu tak bolo a táto skutočnosť by sa potvrdila bol by tu ďalší kovový prvok zo skupiny vzácnych kovov, ktorý sa na Slovensku vyrábal a znova v kremnickej Mincovni.
Technicky a technologicky bol tento proces veľmi jednoduchý a teda aj veľmi jednoducho realizovateľný. Zlato-strieborné zliatky obsahovali vždy určité, keď aj malé množstvo platiny. Pri prvej etape elektrolytickej rafinácie, teda oddeľovaní a výrobe striebra sa platina spolu so zlatom a ostatnými nečistotami /olovo, meď, cín/ koncentrovala v anódovom kale, ktorý sa po určitej chemickej úprave pretavoval a pretavený odlieval do anód pre elektrolytickú rafináciu zlata. Pri tejto elektrolytickej rafinácii sa platina dostávala do elektrolytu, z ktorého sa dala získať jednoduchým spôsobom, stačilo tento elektrolyt skoncentrovať odparovaním a pridať k nemu chlorid amonný, ktorým sa platina vyzrážala na zrazeninu (NH4)2PtCl6,teda chloroplatiničan amónný, tento už bolo potrebné len vyžíhať a platinová huba bola na svete, bolo ju možné ďalej spracovávať mechanickými spôsobmi.
Na potvrdenie tejto „úvahy“ nemáme ako dôkaz žiadne archívne materialy, no na druhej strane vieme že tu spracovávané suroviny platinu obsahovali a je teda predpoklad, že ju odborne zdatní pracovníci Mincovne aj získavali.
Použitá literatúra:
Kazimír Š.,Hlinka J. :Kremnická mincovňa (1328-1978),Vydavateľstvo Osveta n. p. Martin,1978,
Sevrjukov N.N. a kol.: Obecní hutnictví, Státní nakladatelství Technické literatúry Praha,1958,
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára