utorok, 21. decembra 2010

Povodeň na rieke Hron v Žiari nad Hronom roku 1974




Článok bol uverejnený v periodickom časopise firmy SAPA Žiar nad Hronom – Profil plus v decembri 2009.

Pôvodné koryto a ochranné hrádze

Pôvodné koryto Hrona pri Žiari nad Hronom bolo ešte pred rokom 1957 plné meandrov, tak ako ich vytvorí skoro každá rieka, keď sa dostane z objatia hôr. Takáto rieka určite predstavovala dosť veľké povodňové nebezpečenstvo pre novovybudovanú hlinikáreň, ktorá začala pracovať v roku 1953 a preto bolo rozhodnuté o úprave Hrona, táto úprava sa uskutočnila roku 1957 a z kľukatej rieky sa vytvoril kanál s obojstrannými valmi - protipovodňovými hrádzami, ktoré mali ochraňovať výrobné objekty ZSNP. Samotný Hron sa na tomto úseku skrátil o 2300 metrov, z celého radu meandrov sa zachoval jediný meander takzvané „mŕtve rameno“, ktoré do dnešných čias využíva rybársky spolok a možno nám len predstavuje nostalgickú ukážku ako vyzeral Hron . V tom čase sa nikomu ani len nesnívalo, že v priestoroch, ktoré hrádza ochraňuje bude v budúcnosti vybudovaná technologicky náročná výroba. Pre rozvoj finálnej výroby spracovania prvotného hliníka boli však tieto priestory ideálne a musíme priznať, že do roku 1974 sa protipovodňové hrádze ukázali ako účinné, až na jeseň roku 1974, keď sa ukázalo, že protipovodňové hrádze sú nízke a došlo k ich preliatiu. Stalo sa to v noci z 21. na 22. októbra. Niekoľko dní trvajúce dažde už pred týmto dátumom poriadne zvýšili hladinu Hrona, celé vedenie ZSNP spolu s riaditeľmi závodov, vedúcimi prevádzok a odborov mali možnosť situáciu sledovať už pri ceste autobusom na Donovaly kde sa konal štvrťročný rozbor hospodárenia, pri návrate do Žiaru už bolo každému z nich jasné, že túto noc strávia na ohrozených pracoviskách. Tak tomu bolo aj v skutočnosti, ešte pred večerom zvolal podnikový riaditeľ všetkých zodpovedných pracovníkov do prevádzok na svoje pracoviská. Už dopoludnia sa však na hrádzach robili opatrenia navážal sa štrk, ktorý sa plnil do vriec a dvoma radmi na sebe sa zvyšovala hrádza pri starej žaluziarni, voda však stúpala stále rýchlejšie, navyše hrádze sa začali prelievať aj pri moste, už okolo sedemnástej hodiny došlo k zatopeniu studní s pitnou vodou spodnou vodou z Hrona a voda sa stala nepoužiteľnou na pitie /studne neďaleko Hrona sa ako zdroj pitnej vody využívajú do dnešných čias/.


V tom čase sa už voda dostala do areálu druhovýroby, zvýšenie hrádze nepomohlo, bola tu ešte možnosť uvolniť vode cestu na druhú stranu na „farské lúky“, využila sa aj táto možnosť a pracovníci Rudných baní z Kremnice hrádzu odstrelili. Z priestoru, kde bola vybudovaná Druhovýroba sa stalo jazero a tak bolo potrebné odstreliť aj cestu zo sídliska, ktorá tak isto vytvorila hrádzu. Okolo polnoci už bolo vo vtedajšej sociálnej budove Druhovýroby viac ako pol metra vody, samozrejme zatopené boli aj všetky prevádzkové priestory a tu sa začali ozajstné problémy, jednak tu boli zariadenia pod elektrickým prúdom a nachádzali sa tu chemikálie z anodickej oxidácie hrozilo, že po kontaminácii vôd alkáliami by boli škody ešte oveľa väčšie. Situácia bola o to zložitejšia, že sa všetko odohrávalo v noci a elektrická energia nemohla byť vypnutá pre osvetlenie hál, v ktorých ľudia zachraňovali čo sa dalo. Elektrická energia bola vypnutá až o pol druhej 23. októbra, keď ľudia opustili tieto priestory. Podarilo sa vypratať sudy s alkáliami, no to už bola voda aj v lisovni, najskôr veľkým tlakom z kanalizácie, nebolo nič výnimočné, že liatinový kryt vyletel až k stropu následkom tlaku vody z kanalizácie, vytváranie pieskových hrádzí vo dverách haly lisovne už nemalo veľký význam. Lisovňa bola zatopená aj s technologickými zariadeniami. Postupne nad ránom začala voda ustupovať, pravdepodobne najmä preto, že sa znížil prietok Hrona, ale iste pomohli aj skôr spomínané opatrenia.
Záchranné práce boli účinné.
Škody boli značné, nepodarilo sa mi nájsť nejaký dokument o ich vyčíslení, ale na odstraňovanie škôd už na druhý deň nastupovali jednak zamestnanci Druhovýroby, ale aj ostatných prevádzok a z administratívnej budovy, najžiadanejšími boli odborníci – elektrikári, zámočníci a vôbec údržbári. Svoju pracovnú zdatnosť dokázali pracovníci Druhovýroby a brigádnici z celého ZSNP v nasledujúcich dňoch, keď už 24. októbra, teda o dva dni začala lisovňa pracovať o deň neskôr bola obnovená výroba okien, podhľadov a začala pracovať aj anodická oxidácia, najdlhšie do 29. augusta trvalo obnovenie výroby vo výrobe túb. Miroslav Novotný, ktorý bol vedúcim elektroúdržby v centrálnej prevádzke Opravy a údržba si spomína, že ráno 23. októbra mu dal vedúci prevádzky Ing. Jaromíra. Maršálka príkaz, že bude vedúcim skupiny elektrikárov z celého ZSNP /dvaja pracovníci z každého oddelenia a šesť pracovníkov z prevádzky Opravy a údržba/, ktorá bude opravovať zatopené elektromotory a revidovať elektrozariadenie. Na sušenie motorov bola urýchlene pripravená pec Junkers, každý motor sa po rozobratí v tejto peci vyhrieval 8-10 hodín a po premeraní izolačného stavu pracovníkmi podnikovej inšpekcie /Ing. Ján Kačala Ladislav Frank/ bol znova zmontovaný. M. Novotný mal za sebou 36 hodinovú nepretržitú službu.


Veď len na chladiacej linke bolo 48 ventilačných motorov, motory sa čistili benzínom a predsúšali sa tzv. fukármi /vzduchový ventilátor a elektr. špirály/, len potom išli motory do pece Junkers. Problém bol aj so zatopenými s transformátormi v anodickej oxidácii tie však našťastie stačilo vysušiť. Nebola potrebná revízia v revíznej veži.
Záverom uvediem citát Ing. Bretislava Voldána vtedajšieho vedúceho lisovne „.....to čo dokázali elektroúdržbári, zámočníci a vôbec pracovníci údržby sa dá nazvať „ zázrakom“, v rekordne krátkom čase dokázali opraviť viac ako 90 elektromotorov a ďalších elektrických zariadení a už 24. októbra o 8. hodine, teda ani nie 48 hodín po za plavení sa mohla začať výroba profilov“. Ing. Jozef Krčmár riaditeľ závodu ďakoval všetkým, ktorý podali pomocnú ruku pri riešení havárie.
V ďalších rokoch bola protipovodňová hrádza na ľavej strane Hrona navýšená. Zásadné protipovodňové opatrenia boli realizované aj na zabezpečení všetkých 21 studní na pitnú vodu pre ZSNP. Od tých čias sú ich vstupné otvory vysoko nad terénom. Pôvodná protipovodňová úprava na Hrone bola účinná od roku 1957 do roku 1974.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára