Prednáška bola prednesená na seminári Nerastné bohatstvo v lomoch, v Banskej Štiavnici 20.-21.júna 2007
Prednáška stručnou formou upozorňuje na unikátne javy z vývoja našej Zeme, ktoré odhalila ťažiarska činnosť. Možnostiam ich využitia bráni skutočnosť, že tu začínajú vznikať neriadené skládky odpadov.
Staré opustené hlavne povrchové lomy, pri ktorých bolo aspoň čiastočne odkryté vnútro našej Zeme, sú vlastne akousi ilustrovanou učebnicou o jej vývoji.
V tejto prednáške nejde o vedecké vysvetľovanie javov, ktoré sa udiali pred miliónmi rokov, ale len o poukázanie na opustené lomy, ktoré sú svojou skladbou unikátne, žiaľ namiesto toho, aby boli využívané napríklad na atraktívne geologické exkurzie stávajú sa skládkami odpadov.
Prvým príkladom, na ktorý by som chcel upozorniť je opustený lom na úpätí Šibeničného vrchu pri Žiari nad Hronom, ktorým sa začínajú Kremnické vrchy. Šibeničný vrch má nadmorskú výšku 384 metrov, je to v rámci Kremnických vrchov nižší vrchol patriaci do Jastriabskej formácie. Z geologického hľadiska ide o celkom zaujímavý útvar, ktorý sa skladá z typickej skladby Jastrabských vrchov, teda vrstiev zlepenca, pieskovca a tufov. Na úpätí Šibeničného vrchu vedľa štátnej cesty na Kremnicu sa začal v roku 1918 ťažiť čadioč ako materiál na výstavbu ciest. Vznikol kameňolom, ktorý Légiobanka a tak dostal pomenovanie Legiolom a práve tento lom veľa hovorí o geologickej stavbe Šibeničného vrchu. Lomová stena o veľkosti asi 50x15 metrov vytvorila rez geologickou štruktúrou, ktorá tu vlastne dolamentuje najmladšiu – poslednú fázu, ako je roztavená čadičová magma vtláčaná do povrchu zemskej kôry a tak bol roztavený čadič vtláčaný do spomínaných vrstiev staršieho vulkanizmu.
Čadič strhával ich úlomky , ktoré sú tu dobre viditeľné, ako vírivé vrstvy. Samotná čadičová láva už nemala dosť energie, aby prerazila na povrch vo forme sopky. Tento jav je tu veľmi názorne pozorovateľný. Práve na strane vytláčaného čadiča vidieť, ako sa tekutá miešala vírivým spôsobom s tufovitou hmotou a takto celá stuhla. Je to veľmi názorný príklad, ako dochádzalo k formovaniu povrchu našej Zeme.
Opustený lom je veľmi dobre prístupný zo štátnej cesty, škoda, že na jeho okraji sa formuje neriadená skládka odpadu.
Druhý opustený lom, ktorý by som si dovolil spomenúť je lom, ktorý je situovaný na okraji katastra obce Ladomerská Vieska, nachádza sa na úpätí Štiavnických vrchov a je len niekoľko sto metrov vzdialený od lomu pod Šibeničným vrchom. V tomto lome sa dá veľmi dobre pozorovať vejárovitá odlučivosť andezitu. Pri jednej z posopečných etáp vnútorné sily pri tuhnutí andezitu spôsobili, že sa tu andezit vejárovite rozpadáva, pred miliónmi rokov vznikol zaujímavý jav, ktorý sa objavil po ľudskej činnosti.
Aj v tomto prípade vysadený borovicový les a nie práve najčistejšie prostredie zážitok z pohľadu na tento prírodný úkaz.
Tretím objektom, ktorému chcem venovať pozornosť je „riečisko“ lávy z najmladšej sopky na Slovensku – Putikovmu vŕšku. Putikov vŕšok sa nachádza tak isto na okraji Štiavnických vrchov nad obcou Tekovská Breznica. Pre vek tohto vulkánu existujú rôzne odhady a pohybujú sa v rozmedzí od 70 do 500 tisíc rokov.
V roku 1950 bolo rozhodnuté, že skláreň v Novej Bani bude vyrábať výrobky z tavených hornín a v roku 1952 sa začali vyrábať prvé výrobky z taveného čadiča, od roku 1954 aj čadičové vlákna. Surovina na čadičové výrobky sa našla práve v neďalekom lome, ktorý sa nachádza v katastri obce Brehy. Už pred rokom 1950 sa tu ťažil kameň na stavebné účely.
Koncom 20. storočia bol tento lom z dôvodov ekonomickej nevýhodnosti /potreba ďalších investícií/ opustený a súčasný Izomat suroviny pre svoju výrobu nakupuje.
Po ťažbe čadiča v tomto lome zostal unikátny rez vrstvami lávy zo spomínaného vulkánu. Samotný lom je viac ako 40 metrov vysoký a v rôzne hrubých vrstvách sa dá usudzovať o množstve erupcií a v akej sile sa odohrali. V jednotlivých vrstvách sa dá najsť celý rad hornín, ako nefelín, biotit, magnetit a ďalšie.
Sopka Putikov vŕšok vznikla ako následok tektonickej poruchy, keď sa porušila zemská kôra v okolí Novej Bane, od roku 1997 je vzhlásená za prírodnú pamiatku. Podľa vyjadrenia odborníkov má všetky predpoklady stať sa Národnou kultúrnou pamiatkou. Tak ako v predchádzajúcich prípadoch aj v tomto sa musí konštatovať, že je tu snaha znehodnotiť toto územie navážaním odpadov..
Tento objekt je veľmi dobre prístupný z cesty medzi Tekovskou Breznicou a Brehmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára