Pred vstupom do spoločnosti Slovalco v Žiari nad Hronom
umiestnili elektrolyzér, na ktorom sa vyrábal hliník v 20. storočí
Územie dnešného Slovenska bezpochyby patrilo v minulých storočiach medzi významných výrobcov kovov, veď len v minulom storočí sa na jeho území vyrábalo 14 kovov, pritom bolo zaznamenaných aj viacero technických prvenstiev medzi tieto napríklad patrí prvá výroba kovového telúru na svete v Banskej Štiavnici, druhá huta, v ktorej sa elektrolyticky rafinovala meď v Európe (Štefanská huta pri Krompachoch), najväčší elektrolyzér na výrobu mangánu na svete v Banskej Bystrici a mohol by som pokračovať, ale o to vlastne teraz nejde. Týmto úvodom by som chcel len zdôrazniť, že technická úroveň bola na slušnej technickej úrovni, no na druhej strane sa veľa objektov alebo zariadení, ktoré by si zaslúžili ochranu nezachovalo. Jednoducho technickým pamiatkam najmä hutníckym u nás ruže nekvitnú.
Pohľad na múr jednej z výrobnej dielne striebornej huty v Žarnovickej Hute
A tak bola zbúraná aj posledná budova slávnej amalgamačnej huty v Sklených Tepliciach. Ani jedna pamiatka nezostala po hutách v Kremnici, Žarnovici, no a priamo žalostný je stav technickej pamiatky Dolná alebo Strieborná huta v Banskej Štiavnici, ktorá je aj s technologickými zariadeniami zaradená medzi technické pamiatky. Spolu s unikátnym odsávacím kanálom exhalátov, teraz stoja, rozpadávajú sa, ale hlavne čakajú. Ťažko povedať na čo.
Ešte horší je stav rovnako slávneho medeného hámra v Banskej Bystrici s prevádzkovými priestormi zo 16. storočia.
Pohľad do pôvodnej dielne medeného hámra v Banskej Bystrici
Zmena politického systému v roku 1989 znamenala aj zmenu v štruktúre priemyselnej výroby. Československu sa otvorili medzinárodné trhy, ale najmä uplatnenie trhového mechanizmu znamenalo zrušenie mnohých neekonomických výrob najmä pri výrobe neželezných kovov. Zrušili sa rôzne závody a zariadenia, vo veľa prípadoch boli aj s budovami zlikvidované. Skutočne je problém zakonzervovať nejakú prevádzku, aby z nej vznikla technická pamiatka, jednak sú to veľké jednotky, ale hlavne by potrebovali značné finančné náklady na renováciu. Určitým riešením by bolo zachovanie technologicky unikátnych zariadení. Takýmito mohli byť napríklad elektrolyzér na výrobu zinku, medi, antimónu, ďalej unikátna fontánová pec na spracovanie antimónových rúd vo Vajskovej, ale žiaľ nestalo sa tak a celé zariadenia boli zošrotované. V prípade ich zachovania by bola zostala akási ukážka z technológií 20. storočia pre generácie, ktoré prídu po nás.
Dobrým príkladom je akciová spoločnosť Slovalco, pôsobiaca v Žiari nad Hronom, ktorá je po technologickej stránke po Závode Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom pokračovateľom výroby hliníka: zakonzervovali jeden elektrolyzér so samospiekanou anódou, jeden prebíjací stroj a sadu hutníckeho náradia a túto základnú jednotku výroby hliníka vystavilo pri vstupe do spoločnosti. Vzniká niečo ako technická pamiatka – solitér, ktorá navyše bude vybavená tabuľkou, na ktorej budú uvedené technické parametre, kapacita zariadenia, ale aj množstvo emitovaných exhalátov nasledovne:
„Elektrolyzér na výrobu hliníka so samospiekanou anódou a vrchným prívodom prúdu v 1953 - 1996.
Prúd 50 000 – 78 500 Ampér
Pracovné napätie 4,2 Volt
Účinnosť prúdu 88 – 90 %
Počet elektrolyzérov v prevádzke 342 ks
Spotreba elektrickej jednosmernej energie 15 200 KWh/tonu Al
Spotreba anódovej hmoty 550 kg/tonu Al
Množstvo vyrobeného hliníka
v rokoch 1953 – 1996 2,350 000 ton
Emisie v rokoch 1953 – 1996 33 053 ton Fluórových exhalátov
36 000 ton Dechtových exhalátov
58 000 ton Tuhých znečisťujúcich látok
Aj keď posledné takého elektrolyzéry boli vyradené z prevádzky len v roku 1996, už dnes sú pre cudzích návštevníkov ale aj mladších zamestnancov zaujímavé. Pre tých starších to je spomienka na objekt, ktorý obsluhovali vo veľmi ťažkých podmienkach a tak určite v nich vyvolá oprávnenú nostalgiu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára