Hron pramení pod Kráľovou Hoľou v nadmorskej výške 980 metrov. a po 298 km dlhom toku sa pri Štúrove vlieva do Dunaja, teda prekonáva úctyhodný výškový rozdiel 682 metrov. Plocha povodia Hrona je 5454 km². Dĺžka stredného Hrona, ktorý preteká Žiarskou kotlinou, je okolo 60 km.
Povodie Hrona, ktoré bolo aj v minulosti nositeľom života a lepších podmienok pre život a prácu ľudí, je zásobované vodou z ďalších riek aj v Žiarskej kotline, ktorá je hlavným predmetom nášho záujmu ide najmä o prítoky Rudnice, Lutilského potoka s prítokmi Slaskej a Kopernického potoka, Belianského potoka a Kľakovského potoka. Povodie Lutilského potoka má rozlihu146 km², dĺžku toku 19 km pri výškovom rozdiele 700 m a priemerný prietok pri dolnom toku 2,08 m3/sec. Pramení na východných svahoch Vtáčnika. Celkovo žije v povodí Hrona okolo 500 tisíc obyvateľov.
Povodie Hrona je asi zo 40 percent zalesnené. Priemerný ročný prietok je na jednotlivých staniciach nasledovný: v Brezne 8,05 m3/sec, v Banskej Bystrici 27,9 m3/sec a Novej Bani 49,5 m3/sec. Pri extrapolácii môže byť priemerný ročný prietok v Žiari nad Hronom okolo 40 m3/sec, minimálny okolo 6 m3/sec a maximálny 800 m3/sec. Také sú technické parametre rieky, ktorá po stáročia prinášala ľuďom aj v našom regióne obživu a prácu.
Obživu prinášal Hron najmä bohatým výskytom rýb, za zmienku stoja hlavne bohaté úlovky sumca obyčajného, ktorý bol bežnou a aj najväčšou rybou v Hrone a aj na Hrone sa vyskytli jedince s váhou 100 kg a dĺžkou 2 metre. Samozrejme, že v období, keď bola voda v Hrone čistá, vyskytoval sa tu celý rad iných vodných živočíchov, vrátane rakov a pstruhov.
Hron prinášal a prináša úžitok aj poľnohospodárom, či už zavodňovaním pozemnými vodami alebo prinášaním úrodnej pôdy pri povodniach, ktoré však na druhej strane spôsobovali roľníkom značné škody.
Nezanedbateľný bol prínos rieky v zimných mesiacoch. Spravidla roľníci, ktorí vlastnili dopravné zariadenia, sa zaoberali rúbaním ľadu na Hrone, jeho odvozom a uskladnením na chladenie v letných mesiacoch. Kryhy ľadu sa zasýpali drevenými pilinami a uskladňovali sa vo vybudovaných jednoduchých drevených skladoch a pivniciach. Samozrejme, že značná spotreba ľadu bola vo veľkých mestách, kde sa spotrebovával najmä v reštauráciách. V niektorých obciach nášho regiónu boli zriadené obecné ľadovne, ktoré mohli používať všetci obyvatelia (Sv. Kríž nad Hronom, Dolná Trnávka).
Významné bolo v minulosti využívanie vodného toku Hrona na dopravu. Vlastne sa ani veriť nechce, že jedna, aj dnes z finančne náročnejších operácií pri výrobe, bola takto výhodne riešená. Na Slovensku sa pltníctvo a splavovanie využívalo na Dunaji, Dunajci, Hrone, Kysuci, Orave, Poprade, Váhu a Tise. Pltníctvo a splavovanie na Hrone bolo iste z vnútroúzemných riek Slovenska po Váhu asi najrozvinutejšie. Pltnícka práca postupne zanikla pred druhou svetovou vojnou.
Pre využívanie vôd Hrona však nastalo nové obdobie, ktoré prinieslo zakladanie priemyslu na Slovensku.Voda z Hrona sa začala technologicky používať v závodoch budovaných pri Hrone. Súčasne rástli aj mestá, ktoré stále viac využívali čistú vodu a znečistenú túto potom v mnohých prípadoch vypúšťali do Hrona. Pre rieku to bola malá tragédia - voda sa oteplila, rieka zarastala trávou, vytratili sa ušľachtilejšie ryby a tie, ktoré zostali, bolo cítiť ropou. Stratil sa aj spomínaný sumec, ale už pred ním tu neboli pstruhy.
Navyše sa začalo aj s úpravami toku a taký prírodou vynútený tvar, ako meandre Hrona, bol nahradený vyrovnaným tokom, ktorý už bol regulovaný kresanými kameňmi. Z Hrona sa postupne stával kanál. V súvislosti s výstavbou Závodu Slovenského národného povstania sa napríklad vyrovnalo koryto Hrona a Lutilského potoka v dĺžke 2300 m a o takúto dĺžku sa Hron skrátil. To všetko menilo Hron. Zo starého toku Hrona vzniklo v Žiari nad Hronom mŕtve rameno. Je to vlastne pamiatka, ako Hron v okolí Sv. Kríža nad Hronom vyzeral.
Závody vybudované v bezprostrednej blízkosti Hrona, ktoré boli priamo napojené na rieku, často vypúšťali znečistené vody, dokonca niekedy aj kontaminované jedovatými látkami. Otravy rýb boli v 60. a 70. rokoch časté.
Problémom bol aj vzrast počtu obyvateľov v mestách s nedostatočnou kapacitou čistiarní odpadových vôd. Napríklad ani naše mesto Žiar nad Hronom nemalo vôbec čističku odpadových vôd.
Pamätám si, že v Hrone sme sa ešte na začiatku šesťdesiatych rokov pravidelne kúpavali. Posledné roky znamenali postavenie čističiek vôd vo veľkých mestách a závodoch, ale súčasne sa znižovala aj spotreba technologickej vody.
ZSNP venoval technickým opatreniam na znižovanie spotreby vody mimoriadnu pozornosť a aj pri neustálom zvyšovaní výroby sa spotreba znížila z 25 000 m3/rok v roku 1960 na 6000 m3/rok.
Tým sa zlepšila aj kvalita vody v toku, vrátili sa ryby, vtáky, zatiaľ však nikto neohlásil chytenie rekordného sumca.
Na Hron sa už nevrátia plte, ale Hron je najideálnejšia rieka na jej splavovanie vodnými turistami, pre ktorých sú tu už v sparných letných dňoch aj v Žiarskej kotline pripravené táboriská (Jalná, Lovča, Revište).
Môžeme len konštatovať, že rieka Hron si toho dosť vytrpela, ale aby toho nebolo dosť prichádza ďalšia vlna devastácie romantických prírodných zákutí. A tou je stavanie malých vodných elektrární iróniou osudu je, že je to z peňazí Európskej únie. Podľa plánov má byť na Hrone vybudované 36 malých vodných elektrární a teda z Hrona sa stane kanál so zádržnými jazierkami, ktoré sa bez kyslíka zmenia na „bačoriny“. Stačí sa pozrieť na to monštrum pri Hronskej Dúbrave.
 |
| Člnkári budú Hron len ťažko využívať |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára