Prechod Venuše: Prvý na svete ho zmeral náš rodák!

Maximilián Hell v na ostrove Vardo

V lete roku 2012 sa konal prechod Venuše cez slnečný kotúč a bolo to zaujímavé nebeské divadlo. Na našom Slovensku azda nebolo novín, internetového portálu a televíznej stanice, v ktorej by sa nespomínal tento prechod Venuše slnečným diskom. Pozabudlo sa však pripomenúť, že prvým vedcom v histórii, ktorý z veľmi presne nameraných hodnôt dokázal vypočítať vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom bol náš rodák z terajších Štiavnických Baní Maximilián Hell.

Na merania prechodu ho pozval Dánsky kráľ Kristián VII, ktorý sa podujal zaplatiť celé náklady na túto nevšednú a nie lacnú expedíciu, myslím si, že naša Mária Terézia nemohla nič urobiť, len túto cestu schváliť, súhlasilo aj vedenie spoločnosti Ježišovej, ktoré malo len jednu podmienku, že M. Hell bude dodržiavať pôstne dni.

Znázornenie cesty na Vardo v Severnom mori

Cesta trvala neskutočne dlho, viac ako 90 dní na kočoch ťahaných koňmi, potom cesta loďou, na ostrove Vardo za polárnym kruhom musel vybudovať observatórium a čakať na dobré počasie, aby sa merania podarilo. Samotný tento moment má skoro hororový priebeh a sám M. Hell ho popísal, ale fakt je to, že pozorovania tohto prechodu Venuše sa zúčastnilo na rôznych miestach viac ako 200 vedcov a nič sa im nepodarilo namerať.

Observatórium vybudované Maximiliánom Hellom, samozrejme pomocou miestneho obyvateľstva

Bolo to 4. júna 1769. Hneď, ako sa vracal M. Hell domov mu ešte v Nórsku (patrilo do Dánskeho kráľovstva) oznámili, že 130 švédskych a ruských vedcov nenameralo nič. M. Hell prechod Venuše slnečným kotúčom nameral a hneď vo vtedajšom Dánskom kráľovstve aj prepočítal.

Prvú prácu vo forme vedeckého spisu venoval kráľovi Kristiánovi VII. Výsledky meraní boli natoľko revolučné a odlišné od predchádzajúcich, že im nikto nechcel uveriť a považovali ich za zmanipulovaná, ale práve tieto výsledky sa stali skutočným Hellovým triumfom. Hell v roku 1769 určil hodnotu slnečnej paralaxy ( pod ktorým sa pri fiktívnom pohľade zo Slnka javí polomer Zeme) na 8 stupňov a 8 sekúnd, dnešná hodnota nameraná presnými prístrojmi je 8,79415, čo je len veľmi málo odchýlené od hodnoty nameranej M. Hellom. Na základe tejto hodnoty bola vypočítaná vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom na 149 až 150 miliónov kilometrov.

Schématické znázornenie merania prechodu Venuše podľa M. Hella

O tejto hodnote sa viedli dlhodobé polemiky, nikto jej nechcel uveriť, nebolo ani s čím porovnávať namerané výsledky. Až pri ďalšom prechode Venuše slnečným kotúčom v roku 1874 a 1882, keď uverejnil nameranú hodnotu 8,82 americký astronóm Simon Newcomb bola potvrdená hodnovernosť Hellových meraní. To však už M. Hell nežil, umrel v roku 1792, ako 72 ročný. Potom ešte nasledovali spochybňovania, že výsledky boli prepisované a prispôsobované. Toto všetko vyvrátili moderné vedecké metódy.

A tak M. Hellovi patrí skutočné prvenstvo v zmeraní tejto slnečnej paralaxy a vzdialenosti našej Zeme od Slnka. Je len samozrejmé, že dnešné metódy umožňujú oveľa presnejšie výsledky a táto paralaxa sa ani tak nezdôrazňuje. Z prechodu Venuše sa stala skôr atrakcia pre vedeckých, ale najmä amatérskych pozorovateľov. Vedecký pozorovatelia sa snažia pri týchto pozorovaniach určiť atmosféru Venuše.