streda, 4. decembra 2013

Žiarska kotlina – kotlina v ktorej žijeme...ale vieme ako vznikla?

Regionálne geologické členenie Žiarskej kotliny /upravené podľa Vass 1988



Zuzana Pulišová
Geologický ústav SAV, pracovisko Banská Bystrica, Ďumbierska 1, 974 01 Banská Bystrica
           
Žiarska kotlina patrí do subprovincie vnútorných Západných Karpát, do oblasti slovenského stredohoria (Mazúr & Lukniš, 1978). Z juhu a z juhovýchodu ju ohraničujú Štiavnické vrchy, zo severu a severovýchodu Kremnické vrchy a zo západu pohorie Vtáčnik. Celé územie je odvodňované miestnymi potokmi, patriacimi do povodia rieky Hron, ktorá preteká juhovýchodným okrajom kotliny v smere SV – JZ.
            Tak toľko na úvod...a teraz pár slov k vzniku Žiarskej kotliny. Veľa ľudí si myslí, že na územie terajšej Žiarskej kotliny zasahovalo more, príp. že ju vytvorila rieka Hron. Hneď na začiatku treba povedať, že to nie je celkom pravda. Žiarska kotlina vznikala tektonickými procesmi počas obdobia mladších treťohôr. Inak povedané... hlavná fáza vzniku Žiarskej kotliny sa udiala asi pred 11 – 13 miliónmi rokov pričinením tektonických procesov.
 A čo sú to vlastne tektonické procesy? Tektonické procesy sú vyvolané tektonickými silami. Tieto majú svoj pôvod vo vnútri Zeme a okrem deformácie hornín vyvolávajú aj vertikálne a horizontálne pohyby častí zemskej kôry. Ak tektonické sily pôsobia na horniny, vzniká v nich napätie (Reichwalder & Jablonský, 2003). Uvoľnením napätia vznikajú zlomy, pozdĺž ktorých sa horniny pohybujú. Zlom je teda porucha v zemskej kôre, pozdĺž ktorej došlo k nezanedbateľnému pohybu (Marko & Jacko, 1999).
 V prípade Žiarskej kotliny to boli hlavne poklesové zlomy (kryhové poklesy), ktoré oddeľujú napr. južnú a juhovýchodnú časť Žiarskej kotliny od severnej časti Štiavnických vrchov (sklenoteplicko – ihráčsky zlomový systém). Idú v smere SV – JZ a boli využité ako prístupové cesty pre ryolitové lávy, ktoré dnes vidíme na povrchu v podobe ihiel a krátkych lávových prúdov napr. teleso Szaboova skala pri Hliníku nad Hronom.  Tak isto zo západnej strany oddeľuje Žiarsku kotlinu od pohoria Vtáčnik systém zlomov smeru SSV – JJZ (novobansko – kľakovský zlomový systém), ktorý využili na svoj výstup produkty andezitového vulkanizmu napr. teleso Kláštorská skala v pohorí Vtáčnik (Konečný et al., 1998a). Práve na západnej strane Žiarskej kotliny sa dajú najlepšie pozorovať prejavy zlomovej tektoniky vo veľkej mierke, v podobe svahov pohoria Vtáčnik, ktoré akoby zrazu vyrastali z kotliny. Tieto svahy sú veľmi výrazné aj pri pohľade na satelitnú snímku kotliny. V menšej mierke zlomovú tektoniku pozorujeme v podobe tzv. tektonických zrkadiel, čo sú plochy vzniknuté ohladením dvoch blokov hornín, ktoré sa popri sebe pohybujú. Všetky tieto znaky, spolu s množstvom iných sú dôkazom toho, že Žiarska kotlina vznikla predovšetkým pôsobením tektonických procesov.
 Po skončení spomínaného ryolitového vulkanizmu približne pred 12 miliónmi rokov, teda po tom, ako utuhli ryolity patriace jastrabskej formácii na južnej a juhovýchodnej strane kotliny, dochádza k usadzovaniu zlepencov a tufitických pieskovcov s ryolitovým materiálom. Sedimentárna výplň kotliny je tvorená hlavne sedimentami s obsahom produktov vulkanickej činnosti, keď že Žiarska kotlina  je obklopená vulkanickými pohoriami. Je logické, že sedimentárne horniny sa ukladajú v nižšie položených oblastiach. Podľa geofyzikálnych meraní je hrúbka sedimentov v Žiarskej kotline 1500m (Kiléniy & Šefara, 1989) až 2500m (Fusán et al., 1987).
 Informácií o geologickej stavbe podložia sedimentov kotliny nie je veľa. Na to, aby sme tieto informácie získali, potrebujeme hlboké vrty, ktoré by sa až do podložia dostali. Z množstva vrtov, ktoré boli realizované na území kotliny, dosahuje požadovanú hĺbku len vrt pri Janovej lehote. Jeho hĺbka je 2146m (Biely et al., 1977). Žiaľ, na základe jedného vrtu sa nedá spoľahlivo geologická stavba podložia interpretovať. Preto sa využívajú aj vrty a pozorovania realizované v okolí kotliny a geofyzikálne merania.
Do Žiarskej kotliny zasahuje až 15 súvrství / formácií. Z toho 6 (banskobystrické a trubínske súvstvie, komplex Šibeničného vrchu, jastrabskú formáciu, formáciu Kľakovskej doliny a turčeckú formáciu) môžeme pozorovať aj priamo na povrchu kotliny. Ostatné vychádzajú na povrch v širšom okolí a v kotline boli zistené len vo vrtoch. Každopádne, horniny všetkých súvrství majú sopečný pôvod, a aj sedimentárne horniny sú tvorené zväčša sopečnými produktmi. Výnimkou sú napr. žulové či kremencové obliaky, prinesené riekou Hron zo vzdialenejších oblastí. POZOR!  Horniny sopečného pôvodu ktoré sa dostanú do vodného prostredia, nemôžme vždy považovať za čisto jazerné, či riečne. Napr. keď sa ryolitová láva vyleje do vodného prostredia, prudko sa ochladí, minerály v nej nestihnú vykryštalizovať a vznikne sopečné sklo. V Žiarskej kotline je to perlit, ktorý sa ťaží v Lehôtke pod Brehmi. Môžeme to považovať za jeden z dôkazov, že pred mnohými miliónmi rokov bolo v juhovýchodnej časti terajšej Žiarskej kotliny jazero. Ale pozor... nie more!  Ďalším dôkazom existencie vodného prostredia (jazierka alebo močiara), tentokrát vo východnej až severovýchodnej časti kotliny sú výskyty limnosilicitov v tzv. produktívnom súvrství, ktoré sa tiahne od obce Stará Kremnička až po obec Slaská. Limnosilicity (starší názov limnokvarcity), sú chemogénne sedimenty, ktoré vznikli v prostredí malých jazier a močiarov (Konečný et al., 1998b). Vznikali pri prienikoch termálnych vôd, presýtených kyselinou kremičitou do sedimentačného priestoru (Ciesarik et al., 1964). Sú to veľmi tvrdé horniny rôznych farebných odtieňov, často s obsahom prekremenených rastlín. Možno by stálo za to spomenúť, že sa dajú využiť aj ako šperkový materiál. Hlavne červené a čierne variety po opracovaní vyzerajú veľmi efektne.
Najmladším prejavom vulkanickej činnosti v Žiarskej kotline je Šibeničný vrch (typová lokalita komplexu Šibeničného vrchu). Jedná sa o bazaltoidné andezity až bazalty, ktoré prerážajú cez produkty staršej jastrabskej formácie. Tento fenomén môžeme pozorovať v bývalom kameňolome na „Slnečnej stráni“ priamo pod kaplnkou  Navštívenia Panny Márie, kde sa dnes už utuhnuté tmavé bazaltoidné andezity márne snažili predrať na povrch.
Posledný vývojový cyklus je charakteristický vymiznutím jazier v polovici pliocénu, teda zhruba pred 3,6 miliónmi rokov a usadzovaním sedimentov v suchozemskom, alebo riečnom prostredí (Konečný et al., 1998b). Až vtedy začína prevažovať erozívna činnosť paleotoku Hrona, ktorý sa tiež pričinil o dnešný vzhľad kotliny.
Už z textu nám vyplýva, že Žiarska kotlina je síce relatívne malé územie, ale má bohatú a veľmi zaujímavú geologickú minulosť. Pri porovnaní jej veľkosti z hĺbkou podložia, patrí k najhlbším kotlinám svojho typu na našom území. A hoci pre mnohých ľudí nie je geológia veľmi zaujímavá, skúste si počas prechádzok prírodou predstaviť, ako asi vyzeralo vaše okolie pred mnohými miliónmi rokov, keď sa v mieste dnešných Štiavnických vrchov vypínal 4500 metrov vysoký vulkán, a možno vám príroda poodhalí nejedno svoje tajomstvo.

Použitá literatúra

Biely, A., Fusán, O., Lexa, J., Vozár, J., Kullmanová, A., Kantor, J. & Franko, O., 1977:     Vyhodnotenie štruktúrneho vrtu JL – 1 Janova Lehota, čiastková záverečná           Správa za rok 1977, manuskript - archív GÚDŠ, Bratislava
Ciesarik, M., Očenáš, D. & Barkáč, 1964: Stará Kremnička – limnokvarcit, záverečná správa z podrobného prieskumu a výpočet zásob so stavom k 1.8. 1964, manuskript – archív GÚDŠ, Bratislava
Fusán, O., Biely, A., Ibrmajer, J., Plančár, J.,  Rozložník, L. & 1987: Podložie terciéru           vnútorných Západných Karpát. Bratislava, Geol. Úst. D. Štúra, 5–123.
Kilényi E. & Šefara J., 1989: Pre–Tertiary basement contour map of the Carpathian
basin beneath Austria, Czechoslovakia and Hungary, 1:500 000. Eötvös Loránd Geophysical Institute of Hungary
Konečný, V., Lexa, J., Halouzka, R., Hók, J., Vozár, J., Dublan, L., Nagy, A., Šimon, L., Havrila, M., Ivanička, J., Hojstričová, V., Miháliková, A., Vozárová, A., Konečný, P., Kováčiková, M., Filo, M., Marcin, D., Klukanová, A., Liščák, P., Žáková, E., 1998a: Vysvetlivky ku geologickej mape Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca (štiavnický stratovulkán) M 1:50 000, I. diel, Geologická služba Slovenskej republiky, Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, 473 s.
Konečný, V., Lexa, J., Halouzka, R., Hók, J., Vozár, J., Dublan, L., Nagy, A., Šimon, L., Havrila, M., Ivanička, J., Hojstričová, V., Miháliková, A., Vozárová, A., Konečný, P., Kováčiková, M., Filo, M., Marcin, D., Klukanová, A., Liščák, P. & Žáková, E., 1998b: Vysvetlivky ku geologickej mape Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca (štiavnický stratovulkán) M 1:50 000, II. diel, Geologická služba Slovenskej republiky, Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, 473 s.
Marko, F. & Jacko, S., 1999: Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická), Vydavateľstvo Harlequin, Košice, 180s.
Mazúr, E. & Lukniš, M., 1978: Regionálne geomorfologické členenie SSR, Geografický         časopis roč. 30, č. 2, Bratislava, str. 101 – 125
Reichwalder, P. & Jablonský, J., 2003: Všeobecná geológia II., Univerzita Komenského Bratislava, 507 s.
Vass, D., Began, A., Gross, P., Kahan, Š., Krystek, I., Köhler, E., Lexa, J., Nemčok, J.,Růžička, M., Vaškovský, I. 1988 : Regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Mapa M           1:500000. GÚDŠ, Bratislava


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára