 |
| Regionálne geologické členenie Žiarskej kotliny /upravené podľa Vass 1988 |
Zuzana Pulišová
Geologický ústav
SAV, pracovisko Banská Bystrica, Ďumbierska 1, 974 01 Banská Bystrica
Žiarska kotlina patrí do subprovincie vnútorných Západných Karpát, do
oblasti slovenského stredohoria (Mazúr & Lukniš, 1978). Z juhu
a z juhovýchodu ju ohraničujú Štiavnické vrchy, zo severu
a severovýchodu Kremnické vrchy a zo západu pohorie Vtáčnik. Celé
územie je odvodňované miestnymi potokmi, patriacimi do povodia rieky Hron,
ktorá preteká juhovýchodným okrajom kotliny v smere SV – JZ.
Tak toľko na úvod...a teraz pár slov
k vzniku Žiarskej kotliny. Veľa ľudí si myslí, že na územie terajšej Žiarskej
kotliny zasahovalo more, príp. že ju vytvorila rieka Hron. Hneď na začiatku
treba povedať, že to nie je celkom pravda. Žiarska kotlina vznikala
tektonickými procesmi počas obdobia mladších treťohôr. Inak povedané... hlavná fáza vzniku Žiarskej kotliny sa
udiala asi pred 11 – 13 miliónmi rokov pričinením tektonických procesov.
A čo sú to vlastne tektonické
procesy? Tektonické procesy sú vyvolané tektonickými silami. Tieto majú svoj
pôvod vo vnútri Zeme a okrem deformácie hornín vyvolávajú aj vertikálne
a horizontálne pohyby častí zemskej kôry. Ak tektonické sily pôsobia na
horniny, vzniká v nich napätie (Reichwalder & Jablonský, 2003). Uvoľnením
napätia vznikajú zlomy, pozdĺž ktorých sa horniny pohybujú. Zlom je teda
porucha v zemskej kôre, pozdĺž ktorej došlo k nezanedbateľnému pohybu
(Marko & Jacko, 1999).
V prípade Žiarskej kotliny to
boli hlavne poklesové zlomy (kryhové poklesy), ktoré oddeľujú napr. južnú
a juhovýchodnú časť Žiarskej kotliny od severnej časti Štiavnických
vrchov (sklenoteplicko – ihráčsky zlomový systém). Idú v smere SV – JZ a boli
využité ako prístupové cesty pre ryolitové lávy, ktoré dnes vidíme na povrchu
v podobe ihiel a krátkych lávových prúdov napr. teleso Szaboova skala
pri Hliníku nad Hronom. Tak isto zo
západnej strany oddeľuje Žiarsku kotlinu od pohoria Vtáčnik systém zlomov smeru
SSV – JJZ (novobansko – kľakovský zlomový systém), ktorý využili na svoj výstup
produkty andezitového vulkanizmu napr. teleso Kláštorská skala v pohorí Vtáčnik
(Konečný et al., 1998a). Práve na západnej strane Žiarskej kotliny sa dajú
najlepšie pozorovať prejavy zlomovej tektoniky vo veľkej mierke, v podobe
svahov pohoria Vtáčnik, ktoré akoby zrazu vyrastali z kotliny. Tieto svahy sú
veľmi výrazné aj pri pohľade na satelitnú snímku kotliny. V menšej mierke
zlomovú tektoniku pozorujeme v podobe tzv. tektonických zrkadiel, čo sú
plochy vzniknuté ohladením dvoch blokov hornín, ktoré sa popri sebe pohybujú. Všetky
tieto znaky, spolu s množstvom iných sú dôkazom toho, že Žiarska kotlina
vznikla predovšetkým pôsobením tektonických procesov.
Po skončení spomínaného
ryolitového vulkanizmu približne pred 12 miliónmi rokov, teda po tom, ako
utuhli ryolity patriace jastrabskej formácii na južnej a juhovýchodnej
strane kotliny, dochádza k usadzovaniu zlepencov a tufitických
pieskovcov s ryolitovým materiálom. Sedimentárna výplň kotliny je tvorená
hlavne sedimentami s obsahom produktov vulkanickej činnosti, keď že Žiarska kotlina je obklopená vulkanickými pohoriami. Je
logické, že sedimentárne horniny sa ukladajú v nižšie položených
oblastiach. Podľa geofyzikálnych meraní je hrúbka sedimentov v Žiarskej
kotline 1500m (Kiléniy & Šefara, 1989) až 2500m (Fusán et al., 1987).
Informácií o geologickej
stavbe podložia sedimentov kotliny nie je veľa. Na to, aby sme tieto informácie
získali, potrebujeme hlboké vrty, ktoré by sa až do podložia dostali.
Z množstva vrtov, ktoré boli realizované na území kotliny, dosahuje
požadovanú hĺbku len vrt pri Janovej lehote. Jeho hĺbka je 2146m (Biely et al.,
1977). Žiaľ, na základe jedného vrtu sa nedá spoľahlivo geologická stavba
podložia interpretovať. Preto sa využívajú aj vrty a pozorovania realizované
v okolí kotliny a geofyzikálne merania.
Do Žiarskej kotliny zasahuje až 15 súvrství / formácií. Z toho 6
(banskobystrické a trubínske súvstvie, komplex Šibeničného vrchu, jastrabskú
formáciu, formáciu Kľakovskej doliny a turčeckú formáciu) môžeme pozorovať
aj priamo na povrchu kotliny. Ostatné vychádzajú na povrch v širšom okolí
a v kotline boli zistené len vo vrtoch. Každopádne, horniny všetkých
súvrství majú sopečný pôvod, a aj sedimentárne horniny sú tvorené zväčša sopečnými
produktmi. Výnimkou sú napr. žulové či kremencové obliaky, prinesené riekou
Hron zo vzdialenejších oblastí. POZOR! Horniny
sopečného pôvodu ktoré sa dostanú do vodného prostredia, nemôžme vždy
považovať za čisto jazerné, či riečne. Napr. keď sa ryolitová láva vyleje do
vodného prostredia, prudko sa ochladí, minerály v nej nestihnú
vykryštalizovať a vznikne sopečné sklo. V Žiarskej kotline je to
perlit, ktorý sa ťaží v Lehôtke pod Brehmi. Môžeme to považovať za jeden
z dôkazov, že pred mnohými miliónmi rokov bolo v juhovýchodnej časti
terajšej Žiarskej kotliny jazero. Ale pozor... nie more! Ďalším dôkazom existencie vodného prostredia
(jazierka alebo močiara), tentokrát vo východnej až severovýchodnej časti
kotliny sú výskyty limnosilicitov v tzv. produktívnom súvrství, ktoré sa
tiahne od obce Stará Kremnička až po obec Slaská. Limnosilicity (starší názov
limnokvarcity), sú chemogénne sedimenty, ktoré vznikli v prostredí malých
jazier a močiarov (Konečný et al., 1998b). Vznikali pri prienikoch
termálnych vôd, presýtených kyselinou kremičitou do sedimentačného priestoru (Ciesarik
et al., 1964). Sú to veľmi tvrdé horniny rôznych farebných odtieňov, často
s obsahom prekremenených rastlín. Možno by stálo za to spomenúť, že sa
dajú využiť aj ako šperkový materiál. Hlavne červené a čierne variety po
opracovaní vyzerajú veľmi efektne.
Najmladším prejavom vulkanickej činnosti v Žiarskej kotline je Šibeničný
vrch (typová lokalita komplexu Šibeničného vrchu). Jedná sa o bazaltoidné andezity
až bazalty, ktoré prerážajú cez produkty staršej jastrabskej formácie. Tento
fenomén môžeme pozorovať v bývalom kameňolome na „Slnečnej stráni“ priamo
pod kaplnkou Navštívenia Panny Márie,
kde sa dnes už utuhnuté tmavé bazaltoidné andezity márne snažili predrať na
povrch.
Posledný vývojový cyklus je charakteristický vymiznutím jazier
v polovici pliocénu, teda zhruba pred 3,6 miliónmi rokov
a usadzovaním sedimentov v suchozemskom, alebo riečnom prostredí
(Konečný et al., 1998b). Až vtedy začína prevažovať erozívna činnosť paleotoku
Hrona, ktorý sa tiež pričinil o dnešný vzhľad kotliny.
Už z textu nám vyplýva, že Žiarska kotlina je síce relatívne malé
územie, ale má bohatú a veľmi zaujímavú geologickú minulosť. Pri porovnaní
jej veľkosti z hĺbkou podložia, patrí k najhlbším kotlinám svojho
typu na našom území. A hoci pre mnohých ľudí nie je geológia veľmi
zaujímavá, skúste si počas prechádzok prírodou predstaviť, ako asi vyzeralo
vaše okolie pred mnohými miliónmi rokov, keď sa v mieste dnešných Štiavnických
vrchov vypínal 4500 metrov vysoký vulkán, a možno vám príroda poodhalí
nejedno svoje tajomstvo.
Použitá literatúra
Biely, A.,
Fusán, O., Lexa, J., Vozár, J., Kullmanová, A., Kantor, J. & Franko, O.,
1977: Vyhodnotenie štruktúrneho vrtu
JL – 1 Janova Lehota, čiastková záverečná Správa
za rok 1977, manuskript - archív GÚDŠ, Bratislava
Ciesarik, M., Očenáš, D. & Barkáč, 1964: Stará
Kremnička – limnokvarcit, záverečná správa z podrobného prieskumu
a výpočet zásob so stavom k 1.8. 1964, manuskript – archív GÚDŠ, Bratislava
Fusán, O.,
Biely, A., Ibrmajer, J., Plančár, J.,
Rozložník, L. & 1987: Podložie terciéru vnútorných Západných Karpát. Bratislava, Geol. Úst. D.
Štúra, 5–123.
Kilényi E. & Šefara J., 1989: Pre–Tertiary basement
contour map of the Carpathian
basin beneath Austria, Czechoslovakia and Hungary,
1:500 000. Eötvös Loránd Geophysical Institute of Hungary
Konečný, V., Lexa, J., Halouzka, R., Hók, J., Vozár,
J., Dublan, L., Nagy, A., Šimon, L., Havrila, M., Ivanička, J., Hojstričová,
V., Miháliková, A., Vozárová, A., Konečný, P., Kováčiková, M., Filo, M.,
Marcin, D., Klukanová, A., Liščák, P., Žáková, E., 1998a: Vysvetlivky ku
geologickej mape Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca (štiavnický
stratovulkán) M 1:50 000, I. diel, Geologická služba Slovenskej republiky,
Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, 473 s.
Konečný, V., Lexa, J., Halouzka, R., Hók, J., Vozár,
J., Dublan, L., Nagy, A., Šimon, L., Havrila, M., Ivanička, J., Hojstričová,
V., Miháliková, A., Vozárová, A., Konečný, P., Kováčiková, M., Filo, M.,
Marcin, D., Klukanová, A., Liščák, P. & Žáková, E., 1998b: Vysvetlivky ku
geologickej mape Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca (štiavnický
stratovulkán) M 1:50 000, II. diel, Geologická služba Slovenskej republiky,
Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, 473 s.
Marko, F. & Jacko, S., 1999: Štruktúrna geológia
I (Všeobecná a systematická), Vydavateľstvo Harlequin, Košice, 180s.
Mazúr, E. &
Lukniš, M., 1978: Regionálne geomorfologické členenie SSR, Geografický časopis roč. 30, č. 2, Bratislava, str.
101 – 125
Reichwalder, P. & Jablonský, J., 2003: Všeobecná
geológia II., Univerzita Komenského Bratislava, 507 s.
Vass, D., Began, A., Gross, P., Kahan,
Š., Krystek, I., Köhler,
E., Lexa, J., Nemčok, J.,Růžička,
M., Vaškovský, I. 1988 : Regionálne geologické členenie Západných Karpát a
severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Mapa M 1:500000. GÚDŠ, Bratislava
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára