piatok, 16. augusta 2013

Leto pred 60. rokmi, v roku 1953 bolo vo Sv. Kríži možno horúcejšie, ako v tomto roku 2013






Vymurované elektrolyzéry pripravené na formovanie anód a spúšťanie




   Horúce bolo najmä pre pracovníkov hlinikárne, špeciálne elektrolýzy, ktorí sa intenzívne pripravovali na spustenie prvých elektolyzérov. Boli to neskutočné problémy / prvý termín spustenia bol v máji/, ktoré sa stavali do cesty možno najväčším bola v tom čase skutočnosť, že haly ešte neboli ani ukončené a už sa museli montovať do nich elektrolyzéry takže nebolo nič zvláštne, že do nich napršalo a museli sa pred spúšťaním najskôr vysušovať a potom v zvláštnom režime spúšťať. Potom prišlo zhorenie nemeckých usmerňovačov striedavého prúdu na jednosmerný v Maďarsku /Inota/ a tie, ktoré už boli namontované sa museli demontovať a nahradiť ortuťovými usmerňovačmi z ČKD Praha, ktoré už bolo vyrobené pre druhú B seriu.
   Bola to však všetko práca, pri ktorej nebola v prevádzke ešte žiadna technológia. Pravé hutnícke leto sa začalo až rozhodnutím technického riaditeľa Kovohút, /neskôr premenované na ZSNP/, ktorý vydal 15. augusta 1953 o 23. hodine príkaz na zapojenia elektrického prúdu do série pripravených 40 elektrolyzérov, ešte pred samotnou výrobou hliníka v elektrolyzéroch bolo potrebné vyrobiť samospiekané anódy a to bola ozaj jedna z najnáročnejších operácií aj po stránke technickej aj ekologickej. Spúšťalo sa a teda vypaľovalo po 40 elektrolyzéroch, ktoré mali namontované plechové škatule vo veľkosti anódy /1,9x5 metrov/, zapojené boli anódové trne, ktoré privádzali elektrický prúd. Prúd sa pridával zo základných 18000 ampér po 500 ampéroch každú hodinu. Trvalo to 18 dní. To som však nenapísal, že po zapojení prúdu sa začala pridávať aj tekutá anódová hmota. Bolo jej tam dodať viac, ako 30 ton na jednu anódu, táto hmota však obsahovala 30 percent kamenouhoľnej smoly, z ktorej sa 50 percent odparilo do pracovného prostredia /teda 4500 kg/ dechtov, z jednej anódy, boli to husté nepríjemne jedovité žlté dymy prakticky nedýchateľné. Celý proces prebiehal bez akéhokoľvek odsávania. Najväčšie problémy robili tieto dechtové výpary, priamo zožierali kožu obsluhe kožu tváre, tá priam horela a nedovolila obsluhe ísť na slnko a slnko bolo možno žiarivejšie ako v tomto roku. Nakoniec si to hutníci vyriešili tak, že si natierali tváre blatom z okolitých kaluží. Až neskôr prišiel na pomoc univerzálny ochranný krém  Indulona.

Dávkovanie oxidu hlinitého v roku 1953
    Prvý elektrolyzér bol spustený 21. augusta 1953 a prvý hliník vyčerpaný 29. augusta 1953 za účasti vládnej delegácie. Československo sa stalo 21. štátom sveta, vyrábajúcim hliník. Štyridsiaty elektrolyzér bol spustený na 18. deň po začiatku vypaľovania anód. Začali sa obrovské problémy s pracovným prostredím, ktoré boli nakoniec riešené vládou Československej republiky v Prahe.

Skupina hutníkov 2. brigády
    Ešte jedna zaujímavá udalosť stojí za spomenutie práve pred 60. rokmi sa pri výstavbe druhej série odohrala zaujímavá udalosť pri výkope stavby sa objavila ropa. Okamžite sa rozšírila správa, že stavba sa pravdepodobne zastaví, lebo sa narazilo na ropný prameň čo sa prejavilo tak, že zemina bola presiaknutá ropou a poriadne ju bolo cítiť. Keď sa odobrali vzorky a urobili destilačné krivky bolo jasné, že sa jedná o motorovú naftu a následne sa zistil aj zdroj, pri prvej stavbe tu zakopali malú lokomotívu, ktorá slúžila na odvoz zeminy.
    Od týchto udalostí ubehlo 60 rokov a je dobré pozastaviť sa nad odhodlaním našich predkov, ktorí stavali, spúšťali a prevádzkovali z dnešného pohľadu nemodernú hlinikáreň.

13 brigáda n a B-sérii

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára