sobota, 23. marca 2013

Zahraniční investori a pôvodní obyvatelia našej krajiny, alebo v čom väzí naša historická bieda





Zbytky medeného hámru 2005





Už dlhé storočia platí, že záchranou našej krajiny sú zahraniční investori. Pozrime sa na využitie nášho prírodného bohatstva s dopadom na bohatstvo ľudí našej krajiny v minulosti.
Zaujímavé stanovisko som našiel v článku môjho profesora na Vysokej škole profesora Dr. Jaroslava Malkovského /svoj doktorát obhajoval v USA/. Tento profesor zaujal stanovisko k finančným, ale hlavne podnikateľským „aktivitám“ v histórii slovenského hutníctva.
    Len veľmi stručne, vynikajúci hutnícky odborník Ján Thurzo sa spojil s vynikajúcimi obchodníkmi a finančníkmi Fuggerovcami, Z Nemecka, ktorí do hutníctva v tomto období hodne investovali, zaviedli progresívnu technológiu,“ale vymohli si výnimku u kráľa, že môžu s meďou slobodne obchodovať, bez povinnosti odovzdávať z nej vyťažené zlato a striebro kráľovskej komore. Treba pripomenúť, že takúto výhodu nemali domáci ťažiari. Možno aj slovenskí ťažiari/. Ďalšou výhodou bolo, že ostatné bane s domácimi ťažiarmi slobodne neobchodovali, ale meď museli predávať za oveľa nižšie ceny kráľovskej komore. Je jasné, že Fuggerovci zakrátko ovládli mediarstvo na Slovensku, ale aj v časti Poľska“.
     Zaujímavé je, že prof. Malkovský udáva aj výsledky hospodárenia tejto spoločnosti (možno to tiež pracne napočítal). Pre jednoduchosť uvediem len čistý zisk a jeho prepočet na váhu zlata:
      V čistom zisku získali Thurzovci a Fugerovci za roky 1526-1546 2,360 768 zlatých v prepočte na zlato to bolo 6662 kg zlata.
            Prof. Malkovský charakterizuje túto podnikateľskú činnosť nasledovne, citujem:
   Thurzo a Fuggerovci priviedli síce vtedajšiu technológiu výroby medi na vysokú úroveň, ale slovenské hutníctvo tento vývoj zaplatilo bezohľadným vyrabovaním baní a lesov a nesmiernym vykorisťovaním jeho baníkov a hutníkov, z ktorého zbohatol cudzinec“.
     Zisky si samozrejme odniesli do Nemecka.
Medený hámor v Banskej Bystrici  2005
Pozrime sa aj na druhý príklad:
   Keď som sa zaoberal materiálmi o kremnickom banskom lekárovi MUDr. Gustavovi Zechenterovi - Laskomerskom, ktorý žil v Kremnici v rokoch 1881 - 1908 a bol do roku 1890 na vlastnú žiadosť ako 66-ročný penzionovaný, natrafil som na takúto charakteristiku sociálnych pomerov baníkov (takáto charakteristika vznikla len pred 120 rokmi):
"Baníci mali nedostatočnú chovu ,takmer celý týždeň kapustovú polievku a keď tej nebolo tak bola octová vrelá polievka na varené zemiaky naliata. V sobotu večer kapusta varená s haluškami, a čo hrdší, v nedeľu solené mäso s krúpami. Najväčšia časť baníkov býva po okolitých vŕškoch. Ráno o druhej ich budia, vtedy si kus chleba zajedia a jestli má za čo, vypijú k tomu trocha pálenky. O tretej, keď sa po príhodných hrboch zhromaždili, tiahnu pri lúčoch slnka vrchom Kremnice mladší napred, starší pozadu, tamtí kliesnia v zime v snehových víchroch zafúkaný chodník a tak chrčiac a zdýmajúc kráčajú, aby štvrtú hodinu nezameškali a pokutovaní neboli."

    Na viacerých baniach musel baník ešte fárať po rebríkoch priamo na pracovisko, pracovať vo veľmi slabo vetraných priestoroch, a preto nie je nič prekvapujúce, že muži medzi 36. až 45. rokom sa stávali práceneschopnými starcami alebo umierali.
   Takto to bolo, keď Kremnica mala prívlastok „zlatá“. Boli to kráľovské bane a za zisky z nich bola vybudovaná hlavne Viedeň.
    Dovolil som si túto úvahu najmä preto, že si myslíme aj dnes, že nás živia zahraniční investori.
    Prikladám aj fotografie medenej huty v Banskej Bystrici, ktorá nám z tohto slávneho obdobia zostala.
Zákutia medeného hámra v Banskej Bystrici 2005

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára