sobota, 19. marca 2011

Parabolický sklad bauxitu bol v čase výstavby ZSNP v Žiari nad Hronom stavebný technologický unikát



Parabolický sklad bauxitu slúžil do roku 1997, ako sklad bauxitu /základná surovina pre výrobu oxidu hlinitého/, v roku 1997 bola táto výroba odstavená z ekonomických dôvodov. Závod sa volal Kysličnikáreň a aj keď sa parabolický sklad na pôvodný účel nevyužíva stále stojí. Pre samotnú technológiu výroby oxidu hlinitého tu bolo nainštalované zariadenie na zrovnomernenie kvality vstupnej suroviny. Z hľadiska realizácie je to zaujímavé dielo, najmä preto, že v čase svojho vzniku to bolo po stránke stavebno- technologickej tu bol použitý celý rad technických zlepšení a dielo nakoniec obdivovali nielen naši ale aj zahraniční odborníci. Do prevádzky bol parabolický sklad uvedený v roku 1957. Poňatím a spôsobom realizácie sa stal tento sklad známym ďaleko za hranicami našej vlasti. Predovšetkým sa tu začínalo používanie predpätého betónu, ktoré nebolo ešte vo svete bežné. Predpätý betón je taký v ktorom je zabetónovaná armatúra s určitým napätím /teda natiahnutá/ čím sa dosiahne takého efektu, že vzniknutý železobetón má dobré pevnostné parametre aj pri namáhaní v ťahu. Takéto špeciálne tvarové panely sa vyrábali priamo na pracovisku, teda pri mieste kde sa následne montovali. Celý postup bol charakterizovaný tým, že umožňoval maximálnu mechanizáciu. Najväčšou prednosťou aj samotného predpätého betónu bolo to, že umožňoval spriemyselnenie stavebníctva.

Parabolický sklad bauxitu bol 182 metrov dlhý, 36 metrov široký a 15,75 metra vysoký. Spomínané polooblúkové prefabrikáty z predpätého betónu sa vyrábali priamo na stavbe a po zatvrdnutí sa pomocou portálového žeriavu montovali do oblúkov. Každý parabolický nosník sa skladal z dvoch polooblúkov a tieto boli zmontované zo štyroch dielcov. Konštrukcia poloblúka bola vystužená patentovým drôtom, na ktorý boli navliekané ploché prefabrikáty, ako korálky na náhrdelník. Pohotoví majstri nazvali tento spôsob „korálkový“, Sklad, ktorý bol budovaný pred rokom 1957 odolal času stojí do dnešných čias, od roku 1998 už neslúžil pre skladovanie bauxitu. Je trocha aj na škodu veci, že sa od tejto unikátnej stavby nezachovala žiadna dokumentácia a nič nevieme povedať o autoroch tohto projektu. Jedinou informáciou tohto druhu je, že za investičný odbor ZSNP riadil práce na celej tejto stavbe staviteľ Ladislav Novák. Pokiaľ si na neho pamätám mohol to byť aj spoluautor tohto riešenia.

Parabolický sklad bauxitu už v súčasnosti neexistuje a tak je tento článok len nostalgickou spomienkou na unikátne technické dielo.










Postup výstavby parabolického skladu

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára