Richard Kafka
Helena Melišová
Poloha skleno-teplickej huty, prípadne viacerých hút, bola v minulosti potvrdená najmä archeologickým výskumom Dr. J. Labudu, CSc. v roku 1986.
Pri tomto výskume sa našiel celý rad zaujímavých materiálov, ako technická keramika, úžitková keramika, ale najmä to boli trosky s rôznym chemickým zložením, ktoré sa odlišovali rôznym obsahom SiO2, Fe2O3, Al2O3. Autor uvádza chemické zloženie troch typov trosiek a predpokladá, že sa jedná o trosky z huty, ktorá tu pracovala pred amalgamačnou hutou.
V troskách zafarbených do modra bol nájdený vyšší obsah Pb – okolo 0,25 %.
Z uvedeného chemického zloženia sa dá usudzovať, že sa jedná o trosky z pyritového tavenia, pri ktorom bol ako troskotvorná prísada pridávaný kremeň. Ostatné prísady, ako vápenec, sa pridávali len v malých množstvách, aby teplo získané horením pyritov významne podporilo roztavenie vsádzky. Veľké rozdiely v obsahu SiO2 v chemickom zložení sú možné a vysvetliteľné, pretože huty pracujúce v tomto období mali problémy s tvorbou trosky. Ešte je zaujímavé, že v stopách sa v týchto troskách nachádzalo zlato a striebro.
Zaujímavý nález sa podaril spoluautorke tohto referátu Ing. Helene Melišovej. V roku 2000 pri
stavebných prácach v okolí rodinného domu, ktorý je situovaný neďaleko bývalej huty v Sklených Tepliciach, sa vo výkopovej zemine, v hĺbke asi 2 metre, našlo značné množstvo (niekoľko stoviek) gulí tuhej konzistencie, približne rovnakej veľkosti 8 x 4 cm, nepravidelného tvaru, dal sa do nich urobiť vryp, najzaujímavejšie je, že jedna ako druhá vyzerali tak, ako keby boli formované ručne, dali sa na nich pozorovať odtlačky prstov „Gule“, ktoré sa dostali pod vplyv vzduchu a vzdušnej veľkosti sa po niekoľkých rokoch rozpadli. Ostatné sú zakopané
na pôvodnom označenom mieste. Je predpoklad, že ak tu vydržali niekoľko 100 rokov, zachovajú si svoj tvar aj v ďalšom období.
Je možné, že sa jedná o ohňovzdorný materiál, ktorý sa využíval v metalurgickom alebo sklárskom procese. Na druhej strane, tabuľka, ktorú sme si dovolili spracovať, hovorí o veľkých rozdieloch chemického zloženia, čo tiež naznačuje najrôznejšie možnosti.
Záverom uvádzame hlavný dôvod, prečo sme tento krátky elaborát spracovali, je skutočnosť, že tieto nepravidelné gule sa tu nachádzajú vo väčšom množstve (veríme, že v zemi sa tak skoro nerozpadnú), ale najmä skutočnosť, že na nich vidno ručné formovanie. Nezanedbateľným dôvodom je však aj fakt, že chceme, aby naše zistenie, ktoré sme zmapovali, boli zaznamenané. Je celkom možné, že v budúcnosti sa ešte objavia súvislosti, ktoré by ich vznik objasnili.
Porovnanie chemického zloženia jednotlivých nálezov trosiek v Sklených Tepliciach (lokalita Huta)
Lokalita v Sklených Tepliciach s označením huty a nálezu /1:2000/
Použitá literatúra:
• Labuda J.: Kde stála tzv. Bornova amalgamačná huta, Hutnícke listy 1987, N°1
• Kafka R.: 200 rokov od zavedenia nepriamej amalgamácie a založenia I. medzinárodnej vedeckej spoločnosti v Sklených Tepliciach, Hutnícke listy 1986, N°8
Spoluautor tejto prednášky (Ing. Richard Kafka), sa zaoberal najmä technológiou v skleno-teplických hutách. Tejto otázke pomohla náhoda pri výkope vodovodu v mieste predpokladanej huty v roku 1982 (severná časť obce Sklené Teplice), bolo vykopané väčšie množstvo trosiek, ktoré vytrvávali homogénne zliatky o veľkosti 20 x 20 cm s nádychom farby modrej, sivej a hnedej. Na zliatkoch bolo vidieť, že boli drvené na menšie kusy. Typické chemické zloženie bolo nasledovné: SiO2 – 40 %, FeO – 41,5 %, CaO – 4,5 %, MnO – 4,3 %, ZnO – 0,7 %, Cu – 0,1 %, Pb – 0,1 %.
V troskách zafarbených do modra bol nájdený vyšší obsah Pb – okolo 0,25 %.
Z uvedeného chemického zloženia sa dá usudzovať, že sa jedná o trosky z pyritového tavenia, pri ktorom bol ako troskotvorná prísada pridávaný kremeň. Ostatné prísady, ako vápenec, sa pridávali len v malých množstvách, aby teplo získané horením pyritov významne podporilo roztavenie vsádzky. Veľké rozdiely v obsahu SiO2 v chemickom zložení sú možné a vysvetliteľné, pretože huty pracujúce v tomto období mali problémy s tvorbou trosky. Ešte je zaujímavé, že v stopách sa v týchto troskách nachádzalo zlato a striebro.
Zaujímavý nález sa podaril spoluautorke tohto referátu Ing. Helene Melišovej. V roku 2000 pri
stavebných prácach v okolí rodinného domu, ktorý je situovaný neďaleko bývalej huty v Sklených Tepliciach, sa vo výkopovej zemine, v hĺbke asi 2 metre, našlo značné množstvo (niekoľko stoviek) gulí tuhej konzistencie, približne rovnakej veľkosti 8 x 4 cm, nepravidelného tvaru, dal sa do nich urobiť vryp, najzaujímavejšie je, že jedna ako druhá vyzerali tak, ako keby boli formované ručne, dali sa na nich pozorovať odtlačky prstov „Gule“, ktoré sa dostali pod vplyv vzduchu a vzdušnej veľkosti sa po niekoľkých rokoch rozpadli. Ostatné sú zakopané
na pôvodnom označenom mieste. Je predpoklad, že ak tu vydržali niekoľko 100 rokov, zachovajú si svoj tvar aj v ďalšom období.Predmetné „gule“ boli podrobené chemickej analýze a výsledok tejto analýzy je nasledovný (analýzu vypracovala fy GEL, s. r. o., Turčianske Teplice):
Dnes je len veľmi ťažko zistiteľné, ako uvedené „gule“ vznikli a na čo slúžili. Samozrejme, že je tu celý rad možností, pôvodne sme si mysleli, že sú to „gule“ po amalgamácii a vydestilované ortute, ale ich chemické zloženie tomu nenasvedčuje.
Je možné, že sa jedná o ohňovzdorný materiál, ktorý sa využíval v metalurgickom alebo sklárskom procese. Na druhej strane, tabuľka, ktorú sme si dovolili spracovať, hovorí o veľkých rozdieloch chemického zloženia, čo tiež naznačuje najrôznejšie možnosti.
Záverom uvádzame hlavný dôvod, prečo sme tento krátky elaborát spracovali, je skutočnosť, že tieto nepravidelné gule sa tu nachádzajú vo väčšom množstve (veríme, že v zemi sa tak skoro nerozpadnú), ale najmä skutočnosť, že na nich vidno ručné formovanie. Nezanedbateľným dôvodom je však aj fakt, že chceme, aby naše zistenie, ktoré sme zmapovali, boli zaznamenané. Je celkom možné, že v budúcnosti sa ešte objavia súvislosti, ktoré by ich vznik objasnili.
Porovnanie chemického zloženia jednotlivých nálezov trosiek v Sklených Tepliciach (lokalita Huta)
Lokalita v Sklených Tepliciach s označením huty a nálezu /1:2000/Použitá literatúra:
• Labuda J.: Kde stála tzv. Bornova amalgamačná huta, Hutnícke listy 1987, N°1
• Kafka R.: 200 rokov od zavedenia nepriamej amalgamácie a založenia I. medzinárodnej vedeckej spoločnosti v Sklených Tepliciach, Hutnícke listy 1986, N°8
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára