O kvetoch, ktoré kvitli v hlinikárni len preto, že sa báli, že pôjdu späť na Sibír

V októbri 1972 som navštívil v rámci služobnej cesty sibírsku hlinikáreň v meste Novokuzneck /bývalý ZSSR, teraz Ruská federácia/. Bola to hlinikáreň s asi desať násobnou kapacitou výroby akú mala v tom čase hlinikáreň v Žiari nad Hronom a mala nainštalovanú technológiu so samospiekanými anódami, teda podobnú ako bola v Žiari, špecialitou bolo, že bola vybudovaná v strede mesta, lepšie povedané mesto ju pohltilo. Hlinikáreň emitovala ešte viac ako desať násobok exhalátov, samozrejme, že občanov presviedčali, že je všetko v poriadku. Možno preto mali na všetkých okolitých plochách v areáli závodu rozsiahle kvitnúce záhony. Keďže bol október práve zbierali dozreté semienka tohto kvetu.

     Musím za priznať, že skutočnosť, že len pár metrov od zdroja exhalátov kvitli kvety ma najviac fascinovala. My v Žiari sme sa niekoľko razy pokúšali vysadiť v priestoroch neďaleko výrobných hál, ale aj pri vzornej starostlivosti o niekoľko mesiacov boli stromy prachom /oxid hlinitý, flourové zlúčeniny v plynnom a pevnom stave, uhlíkatý prach, polycyklické uhľovodíky/ úplne zničené a behom niekoľkých týždňov uhynuli. Pracujúci nazvali tieto stromčeky „Katýnsky les“. Bolo smutné ich vytrhávať a znova sa hrabať v skoro saharskom prachu.

    Vráťme sa však do „Novokuzneckého aljuminijevovo zavoda“, na moju požiadavku mi veľmi ochotne  nazbierali najmenej dva kilogramy týchto semien, ktoré som úspešne preniesol do hlinikárne v Žiari. Na nasledujúcu jar bol vyčlenený záhon s plochou 50x20 metrov vo vzdialenosti okolo 10 metrov od priameho zdroja exhalátov, pôda sa minimálne upravila zabezpečilo sa polievanie a semená sa vysiali. Zastával som v tom čase funkciu vedúceho výroby. Ako by to bolo aby sa táto akcia nestretla s iróniou pracujúcich, úspechu nikto neveril tak vzniklo heslo .“Kafka sa zbláznil ide sadiť kvety“

     Kvety sa zasiali a úspešne rástli, keď boli asi 60-70 cm vysoké začali rôznymi farbami kvitnúť kvetiny, ktoré boli  margarétového typu ružové, červené, svetlo modré. Skeptickí ľudia boli prekvapení a zas tu vznikol bonmot : „ Kvety kvitnú lebo sa boja, že pôjdu späť na Sibír „ Na budúci rok sa kvety samostatne vysiali, boli ešte krajšie a už sa nebolo treba o ne starať.

     Neskôr sme zistili aj mená týchto kvetov, latinsky sa volajú Cosmosea, slovensky Krasuľka a česky Krásenka.

      Hutníci z elektrolýzy ZSNP si ani jedno z týchto mien neosvojili a vymysleli nový názov KAFKOVE KVETY.

      Na budúci rok už Kafkove kvety kvitli v mnohých záhradách  okolitých dedín zo semien, ktoré si pracovníci priniesli z elektrolýzy.

 

Kvety pred starou elektrolýzou