nedeľa, 28. októbra 2012

Pátranie po cestovnej správe A. Ruprechta do Škandinávie , ktorá prispela k jeho menovaniu za profesora Baníckej akadémie.





Ing. Richard Kafka, Žiar nad Hronom



Prednáška bola prednesená na konferencii k 250. výročiu Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 2012


      V druhej polovici 18. storočia dosiahla  úroveň baníctva a hutníctva na Slovensku, ktoré bolo súčasťou Uhorského štátu vysokú technickú úroveň. Slovensko s bohatým banskoštiavnickým, kremnickým regiónom, ale aj oblasťami v okolí Banskej Bystrice, Smolníka, patrilo medzi technicky najvyspelejšie oblasti Európy. Vznikajúcu povesť šírila aj Banská akadémia - prvá vysoká škola technického smeru v Banskej Štiavnici, ktorá tu bola výnosom cisárovnej Márie - Terézie založená roku 1762. Na tejto akadémii študoval v rokoch 1772 - 1774 aj Leopold Anton Ruprecht, ktorý sa narodil v Smolníku roku 1748, kde jeho otec František Ruprecht zastával vysokú funkciu. Po absolvovaní základného štúdia začal roku 1772 študovať  na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Patril medzi úspešných študentov, nie príliš finančne zabezpečených, keď už pred nástupom na Akadémiu žiadal o poskytnutie 30 florénov na byt a palivo, žiadosti bolo vyhovené a počas štúdia naďalej poberal štipendium. Po troch rokoch štúdia ho Dvorská komora pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni (na návrh komorskogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici ) vymenovala za fiškála vo Vrchnom inšpektorskom úrade v Smolníku. Prísahu zložil 13. mája 1774. Z tejto funkcie mu vyplývala právomoc poradného hlasu na zasadnutiach Banského súdu a funkcia zapisovateľa Banského súdu a Vrchného inšpektorského úradu v Smolníku.
      Je zaujímavé, že pomerne skoro po ukončení Akadémie bol Dvorskou komorou vo Viedni vyslaný dňa 1. 11. 1777 na dvojročnú študijnú cestu do Švédska, Nórska a ďalších severských krajín, aby tu študoval novú banskú techniku, chémiu, mineralógiu a ekonomiku baníctva. Štúdiu chémie sa venoval najmä u profesora T. O. Bergmana v Upsale vo Švédsku - bolo to najvýznamnejšie stredisko pre štúdium teoretickej a experimentálnej chémie severnej Európy. Okolo profesora T. O. Bergmana (1735 - 1783) sa sústreďovali aj ďalší významní švédski chemici ako J. G. Gahn (1745 - 1818) - objaviteľ mangánu, P. J. Hjelm (1746 - 1813), objaviteľ molybdénu a významný experimentátor C. W. Schele (1742 - 1786), navyše bol T. O. Bergman vynikajúci analytik, čo bolo v tej dobe veľmi dôležité a chemické zloženie rôznych minerálov konzultovali s T. O. Bergmanom odborníci z rôznych častí Európy. Sám A. Ruprecht rozpracoval viaceré metódy kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy, zaviedol napr. "vážkovú analýzu", ale aj "analýzu na mokrej ceste".
      Počas tohoto pobytu publikoval L. A. Ruprecht niektoré svoje práce v "Zápiskoch" Uppsalskej univerzity. Mnohé tu získané poznatky však neskôr zaviedol pri vyučovaní chémie a zriaďovaní laboratórií na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici.
      Pokúsili sme sa nájsť správu s popisom cesty, ktorú mal z tejto A. Ruprecht podať pre Dvorskú komoru vo Viedni. Správa, v ktorej  by mal byť podrobný popis cesty, sa žiaľ nenašla v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici /ŠÚBA/  dokonca ani v Rakúskom štátnom archíve vo Viedni, a teda presný popis cesty a navštívené osoby nie sú známe.
      Na druhej strane sa však v dokumentoch ŠÚBA uvádza, že na tejto ceste navštívil Nórsko. Napríklad v liste Dvorskej komory pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni, v ktorom sa dáva povolenie nórskemu bádateľovi p. Henckelovi oboznámiť sa s amalgáciou v Sklených Tepliciach sa zdôrazňuje:"...že banský radca Ruprecht bol počas jeho cesty po zahraničných banských závodoch prijatý v Nórsku s veľkou ochotou". V ďalšom liste sa uvádza, že L. A. Ruprecht navštívil okrem nórskych aj dánske závody. .
       Spomínal som, že v spomínaných archívoch sa uvedená správa nenachádza a tak nám ostáva len veriť, že raz bude objavená. Existujú však  dokumenty, ktoré sa tejto cesty dotýkajú /hlavne  vyúčtovania nákladov na cestu/, napríklad v liste z Viedne na Hlavného komorského grófa dňa 31. 12. 1779 sa Ruprechtovi vyčíta, že pri prehliadke vyúčtovania z 3. decembra sa zistilo, že si zle vyúčtoval financie na jedného sluhu. Zápis uvádza aj výpočet : 8 dní po 34 grošov sa rovná 4 zlaté a 32 grošov a pri spiatočnej ceste zasa 14 dní teda 7 zlatých a 56 grošov, spolu 12 zlatých a 28 grošov, a keďže podľa Dvorskej komory v zahraničí sluhu nepotreboval: "malo by sa mu vyplatenie tejto položky pozastaviť". Na druhej strane Dvorská komora uvádza, že následkom zníženia hodnoty medeného toliara vo Švédsku mohol by si takú istú hodnotu započítať. Veľkorysosť Dvorskej komory bola jednoznačná a navrhuje tieto sumy započítať, rovnako ako aj sumy, ktoré musel vynaložiť na výkazy a manuskriptá, ktoré sa snažil získať na príkaz Dvorskej komory po odsúhlasení všetkých položiek. Súčasne prikazujú Ruprechta upozorniť, aby všetky dovezené kusy – vzorky rúd a výrobkov odovzdal do úschovy Dvorskej komory a cenu každého predmetu osobitne vykázal.
       Dvorská komora bola asi v účtovaní veľmi dôsledná, lebo opravila aj malé sčítacie chyby a celý cestovný účet stanovila na 3831 zlatých a 40, 5 groša. Ďalej sa v liste pojednáva o jeho plate na pôvodnom pôsobisku v Smolníku.
      Na záver listu však znova veľká veľkorysosť : "Čo sa týka požadovaného doplatenia odškodného, nepoznáme Ruprechtom uvádzané okolnosti a ťažkosti a hoci mu cestovný účet nemôže byť zvýšený nad predpismi stanovené obnosy, predsa sme sa rozhodli vyplatiť mu paušálnu sumu 500 zlatých ako náhradu škôd a závdavku". Dopis podpísal 31. 12. 1779 vo Viedni prezident Dvorskej komory, gróf Kollowrat.
      Uvedené problémy sa potom prejednávali na zasadnutí kolégia Hlavného komorského grófa 24. 1. 1780, ktoré kolégium vlastne informovalo A. Ruprechta o problémoch s vyúčtovaním, udelením odškodného a súčasne ho upovedomujú o tom, že všetko čo zozbieral v cudzích krajinách musí odovzdať Dvorskej komore vo Viedni. Na zasadnutí 9. októbra požaduje Ruprecht, aby jeho pojednanie o výrobkoch cudzozemských banských závodov spolu s prílohami a jedna debna pre prírodovedecký kabinet (táto bola určená pre inú úlohu) bola do budúceho zariadenia na prepravu striebra zaradená. Toto zariadenie sa volalo "Silberfuhranlage" a jednalo sa o voz, ktorý pravidelne dopravoval zo stredoslovenskej oblasti do Viedne a späť získané kovy, peniaze, poštu a iné. Zrejmé je, že Ruprechtova bedňa (pravdepodobne s minerálmi a vzorkami výrobkov) spolu s písomným pojednaním do "Silberfuhr" zaradené boli, lebo už 7. novembra sa v reskripte Dvorskej komory 27. októbra zaprezentovanom 30. októbra, ktorým sa prisediacemu úradu Hlavného komorského grófa a profesorovi banských vied, pánovi Antonovi Ruprechtovi nielen dáva na známosť spokojnosť "vysokých dvorných miest" (rozumej cisárskeho dvora) s jeho pojednaním a o výrobe a predaji viacerých produktov cudzozemských banských závodov, ale A. Ruprecht je menovaný za skutočného cisársko - kráľovského banského radcu s celým fixným platom a ostatnými pôžitkami užívanými predtým profesorom 3. triedy plus komorským paušálom.
       V tejto zápisnici zo 6. novembra sa ďalej uvádza, že A. Ruprecht zložil predpísanú prísahu už 3. novembra a všetky už spomínané náležitosti už oznámil dvorský radca Peitner von Liechtenfels hlavnej účtárni Hlavného komorského grófa a všetkým podriadeným úradom.
      Služba, ktorú A. Ruprecht preukázal bola skutočne výnimočne ocenená. Povýšenie A. Ruprechta na asserora Hlavného komorského grófa a profesora chémie a za cisársko - kráľovského banského radcu bolo oznámené nasledovným inštitúciam:
- magistrátom 7 stredoslovenských miest: Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Banská Belá, Nová Baňa, Ľubietová, Pukanec
- Banskej správe v Banskej Bystrici a Kremnici
- Banským súdom v Banskej Štiavnici, Pukanci, Novej Bani, Pezinku, Banskej Bystrici, Banskej Belej, Kremnici
- Komorským panstvám Revište, Šášov, Lupča
- Mincovnému úradu v Kremnici
- Hlavnej učtárni a hlavnej pokladni Hlavného komorského grófa, že 3. novembra zložil služobnú prísahu a od tohoto dňa mu treba vyplácať nový plat a pôžitky.
       Začal som  pátrať po správe z tejto cesty a ktorú profesor Ruprecht zaslal do Viedne. Ako som už spomínal v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici sa nenašla ( je možné, že ani nebola vyhotovená kópia), s veľkou nádejou som sa obrátil na Rakúsky štátny archív - finančný a dvorský komorský archív vo Viedni, kde som sa skutočne stretol s veľkým porozumením a behom niekoľko dní som dostal z Viedne správu L. A. Ruprechta, ktorú odoslal do Viedne o ceste do Švédska, Nórska a Dánska. Spracovaná a datovaná je v Banskej Štiavnici 12. októbra 1780 (malá zaujímavosť, ktorá pre profesionálnych historikov nie je prekvapením, L. A. Ruprecht označuje október, ako vínový mesiac - "weinmonat"). Ukázalo sa však, že to nie je správa z cesty so všetkými výpočtami, ale sprievodný list, ktorý tiež mnohé vysvetľuje a akési ospravedlnenie pre nesplnenie termínu. Po ďalších vysvetľovaniach s Hoffarchívom vo Viedni mi bolo oznámené, že iná správa sa ani vo Viedni nenachádza.
        V sprievodnom liste sa A. Ruprecht ospravedlňuje a rozvádza, koľko má povinností "denne pracuje a učí a má aj veľa vedľajších povinností", takže nestačil včas vyhotoviť všetky pojednania. Považuje si však za povinnosť vždy všetko plniť a najprísnejšie dodržiavať, no a aj ďalej si bude zodpovedne plniť svoje úlohy.  
      V ďalšej časti zdôvodňuje, že pôvodne chcel všetko popísať len krátko z pobytu vo Švédsku o výrobe železa a jeho odbyte, ale keďže v navštívených krajinách zistil mnoho špecifických informácií aj o iných kovoch, považoval za vhodné rozšíriť predkladané pojednanie. A tak rozdelil pojednanie na A a B, z ktorých každé obsahuje 7 statí rôznych informácií, ktoré sa na nórskych a švédskych závodoch vyskytovali.
       Jednotlivé výrobky opisuje, porovnáva a pojednáva o nich. Popisuje tu nasledovné výrobky: železo, oceľ, meď, cín, mosadz, síru, kamenec, vitriol a ortuť. Popísané sú jednotlivé banské závody, druh činnosti v nich, ročná výroba, sortiment a rozmanitosť druhov produktov a ich výrobná cena do tej miery, ako to bolo možné, ďalej ročný predaj a aj informácie komu bol ten ktorý predaj uskutočnený. Všetky dáta sa vzťahujú na termín 1777 - 1778, ako ich A. Ruprecht odpozoroval.
       V pojednaní uviedol aj zahraničné miery, váhy, ale aj hodnotu peňazí (menové prepočty). " No a keďže sa jedná o obsiahly materiál, žiada o zohľadnenie nesplnenia termínov".
      Je to trocha na škodu veci, že pôvodná správa sa do dnešných čias nenašla, kde by sme sa ešte viac dozvedeli o baníctve, hutníctve a chémii tohoto obdobia, ale myslím si, že aj tento sprievodný list hodne napovedá načo bol Ruprecht do severských krajín vyslaný. Sám konštatuje, že účelom jeho cesty bola obchodná veda, nikde sa nezmieňuje o získaní nejakých akademických poznatkov, je možné, že to boli informácie určené len pre neho a jeho poslucháčov. Ešte jedno zaujímavé ospravedlnenie:" mohol som dosiahnuť viac, ale pobyt bol krátky a mohol som sa viac pýtať, aby som získal ešte viac informácií." Celú misiu hodnotí ako obchodnú s cieľom získať nové informácie o obchode s tovarmi,s ktorými obchodovala aj Rakúsko-uhorská monarchia.
Záverečná časť správy L. A. Ruprechta z Viedenského archívu
     Samozrejme, ako už bolo uvedené, Viedeň bola s výsledkami cesty a správou veľmi spokojná, a preto Dvorská komora aj na základe dvoch návrhov Hlavného komorského grófa menovala A. Ruprechta do už spomínaných funkcií (cisársko- kráľovského radcu s ročným fixným platom 1500 zlatých a ostatnými pôžitkami, ktoré poberal ako profesor III. triedy s komorským paušálom). Z archívnych materiálov jednoznačne vyplýva, že cesta A. Ruprechta do Švédska, Nórska a Dánska odštartovala jedinečnú profesnú dráhu tohoto 31 ročného profesora chémie, mineralógie, metalurgie a vedúceho katedry chémie na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. S veľkým elánom sa púšťa do pedagogickej ale aj vedeckej a organizátorskej práce, robí analýzy minerálov a rúd, je poverený zberom minerálov a budovaním mineralogických zbierok na vlastnej katedre, ale aj pre seba súkromne a rôzne organizácie. Predovšetkým dopĺňa cisársku zbierku minerálov vo Viedni, Miláne a Padove. Zapája sa do výskumu sedmohradských zlatých rúd, svojimi chemickými bádaniami sa dostal na prah objavu viacerých kovov, riadi amalgamáciu strieborných rúd v Sklených Tepliciach. Jeho činnosť bola skutočne veľmi bohatá. Roku 1791 robí z poverenia cisára revíziu banského poriadku a končia sa jeho povinnosti na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Roku 1792 je preložený do Viedne pracovať do Dvorskej komory ako dvorný radca. Tu sa už venoval len organizátorskej práci. Umrel roku 1814 ako 66 ročný vo Viedni.



   Použité pramene:
Herčko I.: Osobnosti Banskej Štiavnice a okolia, Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica, 1995,
 Hogh M: Spolupráca Antona Ruprechta pri zavádzaní nepriamej amalgamácie, Zborník zo sympózia „200 výročie zavedenia nepriamej amalgamácie... „ Donovaly, Sklené Teplice, Banská Štiavnica 1986,
    Archívne dokumenty.
   Štátny ústredný banský archív Banská Štiavnica:
   HKG, Ord. 31. decembra 1779, HKG , Index Ord. 1780, Zasadanie kolégia HKG r. 1780, str. 2037, 2241, HKG Ord. 3577/1780.
     Osterreichises Stattarchiv, Finanz und Hoffkammerarchiv, Wien Serie schemnitz Sign. 1, unter der 4.354 von 27. Okt. 1780, seite 391-397.  



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára