nedeľa, 22. júla 2012

Archívne stretnutie s Ing. Horákom


Pohľad na elektrolytickú rafináciu striebra


V archíve Mincovne v Kremnici som sa s Ing. Jánom Horákom stretol dva krát. Prvý raz vtedy, keď som študoval zavedenie elektrolytickej rafinácie zlata a striebra v mincovni v roku 1934, druhý raz za opačných okolností. V roku 1956 bola rafinácia zlata presunutá do Prahy a Ján Horák skončil vo väzení.

Keď sme spracovávali Dejiny hutníctva na Slovensku bol medzi archívnymi dokumentmi aj podrobný návrh Ing. J. Horáka na zavedenie elektrolytickej rafinácie zlata a striebra v tom období najprogresívnejších hutníckych technológií. Predstavy kremnických minciarov a bezpodmienečnú potrebu zakúpenia tejto technológie podáva list Ing. J. Horáka pražskému zástupcovi firmy Langbein – Pfanhauserwerke E. Kolárovi zo dňa 4. 9. 1934. Je to vlastne veľmi podrobná odpoveď na list od lipských závodov Siemens. J. Horák žiada dimenzovať zariadenie na vyššiu kapacitu oproti tej, o ktorej hovorili predbežné prieskumy tak, aby sa tiež mohli prekryť prípadné nerovnomerné dodávky surovín.

Dôležité je aj upozornenie, že mincovňa vlastní dva úplne nové derivačné agregáty, ktoré mieni použiť v novej elektrolýze a ako sa uvádza v návrhu „Nové agregáty kupovať nemieni“. Jednalo sa o dve derivačné dynamá s cudzím budením montované s príslušnými poháňacími motormi a budiacimi dynamami na jednej ose, teda sa využije zariadenie, ktoré už Mincovňa vlastní. Z listu ďalej vyplýva, že mal veľmi presne ujasnenú predstavu ako má budúca rafinácia zlata a striebra vyzerať. Navyše navrhoval, že v rozsiahlych a dobre vybavených zámočníckych dielňach Štátnej Mincovne v Kremnici sa dá časť zariadenia vyrobiť.


Elektrolyzér na rafináciu zlata

Súčasti vyrobené v Štátnej Mincovni Kremnica boli v hodnote 24 850 Kč. Jednalo sa najmä o stojany pod elektrolyzéry, pohonné mechanizmy na premiešavanie kúpeľa, rôzne kyselinovzdorné nádoby, montážne práce (hodnota jednej hodiny 13 Kč). V tejto časti sú zahrnuté aj náklady na inžiniera vyslaného z Berlína 400 Kč/deň, cestovné náklady a podobne.Dodávka zariadenia bola od firmy Siemens z Berlína. Hodnota tejto dodávky bola 106 700 Kč.
Celkové náklady na elektrolytickú rafináciu zlata a striebra boli 147 783 Kč.
Zásluha Ing. Jána Horáka na zavedenie tejto jedinečnej a pre Mincovňu efektívnej technológie bola nesporná, dovolím si tvrdiť, že to bola jeho myšlienka.

Druhé moje stretnutie s Ing. J. Horákom bolo zasa v archíve, keď som študoval archívne materiály k zrušeniu rafinácie zlata a striebra v Mincovni v lete roku 1956 /a tým aj na Slovensku/. V podstate formou rozhodnutia nadriadených orgánov bola výroba čistého zlata a striebra po viac ako 600 v Kremnici zlikvidovaná a presunutá do Safiny Vestec pri Prahe. S ozbrojenou jednotkou za jednu noc. V archívnych materiáloch som však našiel aj dokument, v ktorom sa uvádza, že na 9. júla 1956 bolo vypísané súdne konanie proti Ing J. Horákovi a ďalším riadiacim pracovníkom Mincovne. Musím sa priznať, že som nemal žalúdok čítať čo všetko mu vyčítali, niektorí politickí funkcionári – „samozrejme hatenie pracovnej iniciatívy, socialistickej súťaže, zlepšovateľského hnutia, sympatie k náboženským prejavom....“, úplná hrôza a hnus. Na prvý pohľad vymyslené obvinenia možno ľudí, ktorých riadil. Nakoniec bol tento vynikajúci odborník odsúdený.
A tak sa osud postaral o zohranie tragikomédie s rafináciou zlata, ktorú zaviedol Ing. Ján Horák on odišiel do väzenia a rafinácia zlata a striebra do Prahy.

Ako ilustráciu prikladám niekoľko jeho poznámok v jeho rukopise a pohľad do elektrolýzy striebra.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára