Článok bol publikovaný v Odbornom časopise Hutního prumyslu, ročník XLII, číslo 3, 1987 /SNTL Praha/
V dňoch 17. – 19. septembra 1986 sa konalo na Donovaloch, v Sklených Tepliciach a v Banskej Štiavnici medzinárodné sympózium k 200. výročiu zavedenia nepriamej amalgamácie I. Borna a založenia I. medzinárodnej vedeckej spoločnosti na svete. Toto výročie bolo zaradené aj do kalendára významných výročí UNESCO.
Predsedníctvo pri spievaní baníckej a hutníckej hymny
Na sympóziu sa zúčastnilo 118 účastníkov, z toho 19 zo zahraničia (PĽR, MĽR, NDR, NSR, Nórsko a Rakúsko). Usporiadateľmi sympózia boli ČSVTS, Slovenský výbor Baníckej spoločnosti ČSVTS, Ústav historických vied SAV Bratislava a v spolupráci so Slovenským banským úradom Bratislava, VHJ Rudné bane a Magnezitové závody Bratislava, Kovohutě, GR Praha, VŠT – Banícka a Hutnícka fakulta Košice, Slovenské banské múzeum, ZSNP Žiar nad Hronom a Dom techniky ČSVTS Banská Bystrica. Úlohou sympózia bolo hľadať nové pohľady na túto mimoriadnu historickú udalosť, ktorá sa konala na našom území pred 200 rokmi z historického hľadiska a oboznámiť odborníkov s vývojom banských, úpravníckych a hutníckych technológií získavania ušľachtilých kovov z rúd a perspektívy ich ťažby a spracovávania v Československu.
Účastníci sympózia
Súčasťou sympózia bolo aj odhalenie pamätnej dosky – označenia pamätného miesta v Sklených Tepliciach, na miestach, kde sa nepriama amalgamácia začínala a bola založená prvá medzinárodná spoločnosť baníkov a hutníkov na svete („Societät der Bergbaukunde“). V rámci malej slávnosti tu v podaní Speváckeho zboru baníkov z RB Banská Štiavnica odznela aj kantáta W. A. Mozarta (K 471) zo dňa 20. 4. 1785, ktorú tento zložil na oslavu I. Borna.
Na sympóziu odznelo 21 prednášok z historickej problematiky a 18 prednášok na tému súčasných baníckych a hutníckych problémov.
Základnou prednáškou v historickej časti bola prednáška Jozefa Vozára: Slovenské baníctvo a zavádzanie nepriamej amalgamácie. V prednáške sú veľmi podrobne rozobraté ekonomicko-sociálne pomery doby, kedy bola táto metóda zavádzaná, ďalej je na základe rozsiahleho študijného materiálu popísané budovanie a prevádzkovanie amalgam. huty v Sklených Tepliciach.
Jozef Vozár otvára slávnosť odhalenia pamätnej tabule
J. Vozár zdôraznil, že zavedenie amalgamačnej metódy predpokladalo vysokú úroveň banskej a hutníckej techniky a technológie, a preto nie je náhodné, že táto metóda bola zavedená na Slovensku, tu sa rozpracovala, zdokonalila a odtiaľto sa rozšírila aj do iných krajín Európy. Táto okolnosť je dôkazom, že aj malá krajina môže prispieť k rozvoju vedy a techniky, a že to môže robiť aj vo veľkej miere. Veď samotná nepriama amalgamácia neprispela len k rozvoju a zlacneniu výroby, ale aj k rozvoju vedy, najmä chémie, úpravníctva a hutníctva. Právom môžeme byť hrdí na to, že sa udalosti pred 200 rokmi odohrali v našej krajine, a že zanechali pre ľudstvo trvalé posolstvo o priateľstve a spolupráci.
Ďalšie prednášky boli zamerané hlavne na rozšírenie nepriamej amalgamácie v Európe. Touto metódou sa potom pracovalo až do roku 1842 v Jáchymove (prednáška J. Majera), v Halsbrücke do roku 1857 (prednáška O. Wagersbretha) a v Zlatej Ide do roku 1902 trvale a s prestávkami do roku 1923 (prednáška J. Gindla a O. Tomečka). Zaujímavou bola aj prednáška B. Berga o rozpracovávaní tejto metódy v Nórsku a návšteva Olafa Henckela v Sklených Tepliciach v rokoch 1785 a 1786. Prednášku o zlepšení zdravotných podmienok (aj napriek použitiu ortuti) predniesli maďarská autorská dvojica E. Vámos a F. Szabadváry. Prednáška J. Labudu rozoberala veľmi zaujímavé výsledky archeologického výskumu v mieste huty, v ktorej bola amalgamačná metóda zavedená. Pozostatky huty sa nachádzajú v dolnej časti obce Sklené Teplice. Z historickej problematiaky bola veľmi zaujímavá prednáška O. Possa o vzniku I. medzinárodnej vedeckej spoločnosti.
Pohľad na niektorých účastníkov
V prednáške autor vyvracia názor z literatúry, že prvým medzinárodným kongresom bola medzinárodná parížska metrologická konferencia v r. 1798, na ktorej boli riešené otázky zavedenia metrického systému. Ďalej sa v práci uvádza, že založenie tejto spoločnosti bolo iniciované myšlienkami a návrhmi J. W. Goetheho. Problematiku tejto novo založenej spoločnosti analyzuje prednáška J. Nováka. Priamo pri odhaľovaní pamätnej tabule v Sklených Tepliciach bola prednesená prednáška J. Barana o živote a diele I. Borna.
Úvodnými prednáškami pre banícko-hutnícku problematiku boli prednášky J. Malchárka a J. Baláža: Koncepcia ťažby rúd s obsahmi ušľachtilých kovov a J. Tótha: Perspektívy hutníctva neželezných kovov v ČSSR. Obidve prednášky analyzujú súčasný stav v porovnaní s potrebami jednotlivých kovov pre národné hospodárstvo. V prednáške autorov J. Malchárka a J. Baláža sú popísané jednotlivé rudné lokality a akcentované sú výsledky geologického prieskumu polymetalických rúd na Jesenícku a v Banskej Štiavnici. Veľmi perspektívne pre ťažbu zlatonosných rúd sa ukazujú overené lokality stredného Povltavia a Kremnice. V prednáške J. Tótha sa uvádza, že v 8. päťročnici je najväčšou akciou GR Kovohutě Praha rekonštrukcia výroby hliníka v ZSNP Žiar nad Hronom, s cieľom doriešiť ekologické problémy tejto výroby, znížiť energetickú náročnosť výroby a zvýšiť produktivitu práce. Novým smerom bude výroba vysokočistých kovov pre elektrotechniku hlavne v ZSNP Žiar nad Hronom a v Mikrohuti VÚK Panenské Břežany. Uvažuje sa tiež s rozšírením výroby wolframu v Safine Jesenice, rozvojom práškovej metalurgie a výrobou práškového niklu.
V ďalších zaujímavých prednášok treba uviesť hlavne: prednášku autorskej dvojice K. Knésl – M. Böhmer: Hlavné metalografické typy Au zrudnenia v SSR a ich prognózy, ktorá veľmi podrobne analyzuje jednotlivé ložiská zlata na Slovensku. Vo väčšine lokalít sa nachádza zlato vo väzbe na antimón a arzén, čo značne zhoršuje využitie týchto ložísk. Za najväčšie ložisko pre Slovensko je ako unikátne označená Kremnica, kde sa nachádza asi 100 t. zlata. Do roku 2000 sa má vyťažiť 25 t.
Jednotlivými ložiskami farebných kovov sa zaoberali aj ďalší autori – F. Juska, V. Kříž a A. Tacl popisujú ložiská zlata v Čechách. Za najperspektívnejšie ložisko považujú Mokrsko a Čelinu s obsahom 1 – 4 g Au/t. Pre spracovanie je možné použiť metódu kyanizácie s účinnosťou 88 %.
Ďalšie prednášky sa zaoberajú hlavne rôznymi úpravníckymi, hydrometalurgickými a pyrometalurgickými metódami zlatonosných rúd, pritom hlavný akcent je položený na hľadanie ciest, ktoré vytvárajú možnosti ochrany pracovného a životného prostredia.
Zborník zo sympózia má 391 strán
Medzi takéto patria hlavne prednášky D. Kmeťovej, M. Štofka a M. Štofkovej, ktorí sa zaoberali získaním Au a Ag z arzenopyritových koncentrátov, pričom na základe experimentov, pri ktorých dosiahli 90 % účinnosť vylúhovania, navrhujú arzenopyritovú väzbu rozrušiť redukčno-oxidačným pražením a vylúhovanie robiť netoxickým roztokom tiomočoviny v H2SO4. Autori V. Bumbálek, V. Říha, K.Čermák, A. Langová sa prezentovali prednáškou o použití chloridačnej technológie s použitím chloridu železitého s obsahom 18 g Fe3/dm3 pri teplotách 20 – 80 °C. Táto metóda sa dobre hodí aj pre ložisko Kremnica. Účinok metódy je možné zvýšiť tak, že sa použije FeCl3 s vyšším oxidačno-redukčným potenciálom, ktorého je možné dosiahnuť plynným chlórom alebo elektrochemicky. Pri skúškach bola dosiahnutá výťažnosť 74,69 %. Autori Ľ. Bobok – Š. Cempa sa zaoberali vplyvom podmienok oxidačného praženia arzenopyritových koncentrátov na výťažnosť lúhovania Ag.
Prednáška dvojice F.Špaldoň – Ľ. Kovanič na tému: Bakteriálne lúhovanie pri spracovaní sulfidických zlatých koncentrátov analyzuje možnosť použitia bakteriálneho vylúhovania, pri ktorom sa dosahujú veľmi dobré výťažnosti, napr. u Au sa dosahuje výťažnosť 94,5 % a Ag 79,6 %. V práci sú tieto hodnoty konfrontované s výsledkami u iných metód. Na lúhovanie sa používajú baktérie Tiobacillus ferroxidans, ktoré oxidujú dvojmocné železo na trojmocné v exotermickej reakcii, pričom vzniknutú energiu spotrebujú na svoje životné pochody. Baktérie sú schopné oxidovať početné sulfidy, najmä tie, ktoré majú vo svojej mriežke dvojmocné železo.
Celkove podujatie ukázalo, že medzinárodná výmena poznatkov z historických, banských a hutníckych vedeckých disciplín sa môže zdarne vyvíjať len v mierových podmienkach. Spojenie historickej sekcie, baníctva a hutníctva súčasnosti veľmi názorne naplnilo myšlienku, že k tomu, aby sme vedeli, kam ideme, musíme vedieť, odkiaľ sme prišli.
Čestné predsedníctvo, odborní garanti a prípravný výbor sympózia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára