piatok, 3. decembra 2010

Priateľstvo I. von Borna s W. A. Mozartom a slovenská premiéra kantáty J. W. Mozarta v Sklených Tepliciach







Príspevok zo 7. septembra 2006
O priateľstve Ignáca von Borna a Wolfganga Amadea Mozarta je publikovaný celý rad článkov v rakúskej a maďarskej literatúre. Niektoré úvahy dokonca uvádzajú, že W. A. Mozart zobrazil I. Borna vo svojej najslávnejšej opere Čarovná flauta ako múdreho Sarastra. Ďalej je tu kantáta „Die Mauerfreude“ Murárska radosť (KV-471) pre sólo, tenor, mužský chór a orchester, ktorú skomponoval W. A Mozart na oslavu cisárskeho nariadenia, že metóda nepriamej amalgamácie má byť zavedená v krajinách Rakúsko-Uhorskej monarchie. Toto nariadenie bolo vydané 14. apríla 1785 a súčasne riešilo aj finančnú účasť na úsporách, ktoré budú z realizovanej metódy vznikať. Oslava cisárskeho nariadenia, možno aj za prítomnosti W. A. Mozarta sa konala v rámci slobodomurárskej lóže „U korunovanej nádeje“ formou slávnostnej hostiny vo Viedni na Dolnej Dunajskej ulici. Z tejto slávnosti sa zachoval dodatočne vytvorený leták, ktorý roku 1932 publikoval Otto E. Deutch a pojednáva o tejto slávnosti. Dovolím si vybrať z tohto letáku niekoľko viet a v tejto prednáške ich citovať:

„Keď nedávno náš blahosklonný vladár ako je známe veľkorysým spôsobom odmenil vynález veľaváženého brata Borna, majstra stolice, ktorý vynašiel metódu novej amalgamácie k deleniu kovov ....“ ďalej sa rozpisuje, že slobodomurárska stolica sa rozhodla tento úspech osláviť. Pre túto príležitosť boli zložené rôzne piesne, ale najslávnejšia bola kantáta, ktorú na slová Franza Petrana laického kňaza z Čiech zhudobnil W. A. Mozart (ako sa v texte uvádza „brat“ Mozart). Je v celku zaujímavé, že kantáta vyšla ako umelecké dielo s medirytinou „brata“ Unterbergera, bola určená na predaj a výnos z predaja venoval vydavateľ pre blaho chudobných.

Ešte niektoré dáta a zaujímavosti k spomínanej kantáte, názov „Mauerfreude“, teda „Murárska radosť“, podľa Köchelovho zoznamu má číslo KV-421, samotný Mozart si ju v „zozname všetkých mojich diel“ poznačil „20. apríla 1785 malá kantáta Murárska radosť“. Slová kantáty, ktorú na uvedenej hostine spieval Valentin Adamberger v tom čase známy viedenský spevák znejú veľmi výstižne na oslavu práce Ignáca von Borna a oslavu osvieteného cisára Jozefa II. Text kantáty preložila Jana Bžochová-Wild /2006/

Vidíme, ako sa príroda poddáva prísnemu oku bádateľa

a postupne mu odhaľuje svoj zjav;

ako mu s vysokou múdrosťou napĺňa

zmysly a srdce cnosťou –

to je murárova potecha pre oko,

skutočná, horúca murárska radosť.

Vidíme, ako sa múdrosť a cnosť

žičlivo obracajú na murára, svojho učeníka,

a hovoria: Zober si, milovaný, túto korunu

z rúk nášho najstaršieho syna Jozefa.

To je oslavná hostina murárov,

To je triumf murárov.

Preto spievajte a jasajte, vy bratia!

Dajte až do najvnútornejších sál svätyne

zaznievať oslave piesní,

nech znejú až k oblakom,

Spievajte, spievajte, spievajte!

Jozef, mudrc, pozväzoval vavrín

a vavrínom ozdobil spánky

mudrcovi murárov.

Kantáta odznela na rôznych významných oslavách, tak predovšetkým 14. apríla 1785 vo Viedni, 10. septembra 1791 v Prahe, 2. novembra 1817 v evanjelickom kostole v Šoproni z príležitosti osláv 300. výročia reformácie, maďarskí autori prerobili text kantáty, a tak sa potom hrávala častejšie na oslavách reformácie.



V Sklených Tepliciach odznela kantáta 19. septembra 1986 pri oslavách 200. výročia začatia nepriamej amalgamácie a zjazdu baníkov a hutníkov. Kantáta zaznela v podaní speváckeho baníckeho zboru z Banskej Štiavnice pod vedením Jána Jakubíka. V roku 1986 zaznela v nemeckom jazyku. Pri tejto príležitosti bola odhalená v Sklených Tepliciach aj pamätná tabuľa.

Priateľstvo Ignáca von Borna a W. A. Mozarta vzniklo najmä v súvislosti s členstvom a prácou v slobodomurárskych lóžach. Niekoľko slov k týmto lóžam.

V 18. storočí zaznamenalo veľký rozmach slobodomurárskych lóží, v ktorých sa začali šíriť osvietenecké myšlienky a ideály. Lóže vydávali svoje časopisy, knihy, v ktorých informovali o svojej činnosti, samozrejme, že do lóží mali prístup len zasvätení. Zväčša to boli štátni úradníci, župani, vedci, profesori najrôznejších škôl a významnú úlohu tu zohrávali umelci.

Pod kontrolu štátu sa dostali až v decembri 1785 nariadením Jozefa II. U nás sa slobodomurárske lóže v minulosti sprofanovali, ako niečo tajné, zahmlené, kde sa diali nečestné veci, a preto sa od týchto udržuje určitý odstup, v skutočnosti to však boli organizácie, ktoré si zobrali príklad od stredovekých murárov, ktorí dokázali slobodne vybudovať kolosálne katedrály, a preto aj názov slobodomurári.

Viedenský slobodomurársky systém nebol jednoduchý a do dnešných čias skrýva mnohé tajomstvá. Pre nás môže byť zaujímavá činnosť I. von Borna, ktorého meno sa v Protokole z lóže „zum Heilige Joseph“ prvý raz objavuje 14. novembra 1781 vo funkcii tovariša. V roku 1782 sa stal Ignác von Born predsedajúcim („Meister von Stuhl“) lóže „Wahren Eintracht“ („Ochrana svornosti“). Pôsobenie Borna v slobodomurárskych lóžach je aj v dnešných literárnych prameňoch hodnotené veľmi pozitívne. Lóža, ktorú viedol, je hodnotená ako vedecká vzdelávacia spoločnosť. Ako príklad môže slúžiť detailný program, ktorý Born predložil 21. októbra 1782, kde sa už v preambule hovorí, že „...každá činnosť musí mať podstatný konečný cieľ“ pričom hlavný dôraz je kladený na prírodné vedy. Prírodné vedy však neboli výhradným záujmom lóži, riešila sa tu aj teológia, juristika, štátna politika a ďalšie odbory. V časopise „Journal für Freymauer“ bolo od Borna uverejnené napríklad pojednanie „Űber die Mysterium Ägypter“, teda aj filozofické diela, ktoré by som tu mohol dlho vypočítavať. Predložený program Ignáca von Borna bol prijatý ako vzorový aj pre neskoršie vznikajúce murárske lóže v monarchii („Bornsche Programm“). Práve podľa činnosti I. Borna v murárskych lóžach sa odvodzuje, že W. A. Mozart zobrazil I. von Borna v opere Čarovná flauta ako múdreho Sarastra. Členmi murárskych lóží boli aj W. A. Mozart, jeho otec Leopold Mozart, ale napríklad aj ďalší slávny hudobný skladateľ Jozef Haydn, Johan Goethe a ďalší.

O uznávanom členstve a ocenení práce Ignáca Borna v Slobodomurárskej lóži svedčí sochárske dielo, ktoré roku 1785 vytvoril člen lóže „Zur Wahren Eintracht“ uznávaný sochár Franz Anton Zauner – autor viacerých výtvarných diel vo Viedni.

Tento autor vytvoril 86 cm vysokú plastiku, ktorá má na svojom podstavci nápis „GENIO BORNI“, teda génius Born. Plastika je doplnená slobodomurárskymi symbolmi. V ľavej ruke drží genius na reťazi pripútanú sovu, na pravej drží bohyňu svetla. Sova, ktorá cez deň nevidí, je tu znázornená ako symbol slepoty a tmy, no a práve slobodomurári mali za svoju úlohu odstraňovať slepotu a tmu. Na reťazi sú umiestnené aj ďalšie mystické symboly slobodomurárov trojuholník a kruh. Trojuholník znázorňuje rítus zaprisahaného trojčíslia a kruh uzatvorenosť spoločnosti.

Vráťme sa však k stykom I. Borna s W. A. Mozartom. Pravdepodobne sa obaja prvý raz stretli 3. apríla 1777, keď túto skutočnosť opisuje vo svojom denníku Mozartova sestra Mária Anna, podľa tohto zápisu prišiel Born na návštevu k W. A. Mozartovi. Zaznamenané je aj stretnutie v Akadémii vo Viedni dňa 17. marca 1784. Historici vybádali, že z doteraz známej korešpondencie W. A. Mozarta je na troch miestach spomínaný I. von Born. Už niekoľko desaťročí sa vedie diskusia o tom, že W. A. Mozart zobrazil Ignáca von Borna ako múdreho Sarastra – veľkňaza, kazateľa, ale aj kazateľa vo svojej opera Čarovná flauta. Autorom libreta opery je v tej dobe populárny viedenský libretista Emanuel Schikenander. Skutočnosťou je, že o zobrazení Borna v opere neexistujú žiadne písomné dôkazy, no určitá podobnosť múdreho Sarastra a Borna sa pri rôznych analýzach ukázala a práve že dej sa odvodzuje od slobodomurárskych aktivít Borna a napríklad aj úvah o mysterióznosti starého Egypta. Divadelní historici sa zhodujú v tom, že Čarovná flauta je svojim motívom a hudbou slobodomurárske dielo, objavujú sa v ňom murárske symboly a motívy dokonca doslovné narážky na murárske pojmy a heslá (povestná „trojka“, motív svetla víťaziaceho nad temnotami).

Fakticky už od 19. storočia boli publikované rôzne analýzy, kto je Sarastro tento geniálny mudrc, ktorému dal libretista do úst v tom období (1791) nevídanú vetu „Tamino (údajne zobrazoval Jozefa II.) je viac ako princ, on je človek.“ Stále sa uvádzajú analýzy nových autorov, ktorí podľa toho ako sú odvážni uvádzajú za Sarastra buď I. Borna alebo napríklad cisára Leopolda II. V skutočnosti to už ani pre nikoho nie je dôležité, ale samotný fakt, že sa ešte aj po viac ako 200 rokoch vedú o tom diskusie svedčí, že I. von Born bol geniálnym človekom.

V tom istom roku 1791 ako bola uvedená vo Viedni opera Čarovná flauta zomrel aj I. Born ako 49-ročný a W. A. Mozart ako 35-ročný.

Ária kráľovnej z I. dejstva zo slávnej opery Čarovná flauta bola okrem inej hudby vypustená do kozmu prostredníctvom kozmickej lode Voyanger ako nahrávka na zlatej platni. Dobrá správa o našej civilizácii sa dostala za hranice našej Zeme, možno aj na oslavu geniality Ignáca von Borna.

Použitá literatúra:

1. Horváth Z.: Adálekok a selmechányai Akadémia és W. A. Mozart kaycsolatához, Kohászat 118, 12 szám

2. Linder D.: Ignaz von Born Meister der Wahren Eintracht. Wiener Treimaurerei im 18 Jh. Österreichescher Bundesverlag – Wien 1986

3. Mozart W. A: Die Mauererfreude – Cantate Wien april 1785

4. Operetní libreta II – 13, Kouzelná flauta státní nakladatelství krásne literatury hudby a umení 1957

5. Riedl – Dorn Ch.: Briefe von Ignaz von Born an Nikolaus Joseph von Jacquin im Archiv der Botanischen Abteilung des Naturhistorischen Museums in Wien, Jahrbuch des Vereins für Geschichte der Stadt, Wien 43 (1987)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára