sobota, 27. novembra 2010

Neznámy cestovateľský denník nórskych bádateľov po Uhorsku – z rokov 1651-1652


Dr. Bjőrn Ivar Berg, z Nórskeho banského múzea v Kongsbergu našiel v Deichmanske bibliotek Oslo fragment denníka z cesty po Čechách, Morave, Rakúsku a Uhorsku (najmä časti dnešného Slovenska). Cesta sa uskutočnila v rokoch 1651 – 1652. Identita autora denníka je neznáma. B. I. Berg predpokladá, že vedúcou osobnosťou tejto cesty bol Brostrup Gedde (Gjedde), žijúci v rokoch 1628 – 1668, syn majiteľa strieborných baní Ove Geddeho (1594 – 1660) v Kongsbergu. Jeho spoločníkom bol Johannes Barth, syn riaditeľa baní v Kongsbergu. Ove Gedde poslal svojho syna do Strednej Európy, ale najmä do baníckych miest na Slovensku, učiť sa baníctvu a hutníctvu. Jeho syn mu z cesty priviedol aj odborníkov zo Saska a Slovenska – Jacob Matiasa Taxa, Johan Georga Taxa, Daniela von Hellenbacha a Heinricha Sigismunda Hassiusa. Predpokladá sa, že D. von Hellenbach a H. S. Hassius boli zo Slovenska. Je celkom možné, že práve Daniel von Hellenbach pochádzal zo slávnej štiavnickej baníckej rodiny.
Brostrup Gedde bol po návrate z cesty roku 1653 vymenovaný za najvyššieho banského úradníka v Nórsku a Johannes Barth nastúpil roku 1656 za riaditeľa baní v Kongsbergu po svojom otcovi.
Do dnešných čias nebolo o tejto ceste nič publikované a tento viac ako 350-ročný cestopisný denník sa dostal teraz na Slovensko. Čaká na svojho prekladateľa. Brostrup Gedde mal v čase svojho cestovateľského dobrodružstva 23 rokov a tak aj popisy jednotlivých zážitkov sú plné dobrodružných príhod a nie len odborných pojednaní.
Predpokladám stručný popis jednotlivých cestovných zážitkov.
Cesta cez Čechy, Moravu, Rakúsko a Uhorsko sa podľa uvedeného denníka začala 29. novembra 1651. Vedúcou osobnosťou cesty bol podľa Bjőrna Ivara Berga s najväčšou pravdepodobnosťou spomínaný Brostrup Gedde a jeho spoločníkom bol syn riaditeľa baní v Kongsbergu Johannes Barth.
Praha, Kutná Hora, Jihlava...
Podľa denníka z cesty, ktorý je vedený podľa dátumov boli účastníci cesty ešte 30. novembra 1651 v Drážďanoch a 2. decembra prichádzajú do Prahy. Hneď na druhý deň navštevujú mestá Kolín, Kutnú Horu, Jihlavu a 10. decembra sa dostávajú k Dunaju, v ten istý deň sú vo Viedni. V denníku je zaznamenané stretnutie s mnohými osobnosťami.
23. decembra odchádzajú cez Eberstorf, Hainburg zrejme plavbou po Dunaji do Bratislavy (Pressburg). Navštívili aj ďalšie mestá pri Dunaji Rackendorf, Gyor (Raab). 30. decembra boli cestovatelia v Komárne, kde obdivovali komárňanskú pevnosť, ďalej pevnosť v Nových Zámkoch, kaštieľ v Komjaticiach, potom je tu spomínaná Ivanka a Nitra. Zaujímavá zmienka je o slovenskej dedine (Slawackisch dorff) Gras Osbratiz –pravdepodobne Veľké Ostratice.
Kremnica
9. januára dosiahli cestovatelia cieľ svojej cesty Kremnicu. V Kremnici mal ich program pracovný charakter. Navštívili postupne: Rudolf šachtu, Winckel, Matthias a St. Annen šachty. Ďalšie dni navštívili stupy a veľa času venovali návštevám taviacich hút. Celkove by sa dala táto cesta hodnotiť ako cesta za objavovaním hutníckych procesov. Len z veľmi stručného štúdia sa dá zistiť, že nórski bádatelia hneď po príchode do Kremnice (12. januára) odovzdali do taviacej huty nórsku rudu na preskúšanie. Rudu doviezli do Kremnice na skúšobné spracovanie. Výsledok skúšok hodnotia cestovatelia vo svojom denníku dňa 22. januára, kde uvádzajú, že výsledky boli veľmi dobré.
27. januára sa začali nórski cestovatelia s Kremnicou lúčiť, nechýbalo ani víno, ktoré dal doniesť Gedde z pivnice, „aby si mohli na zdravie baníkov pripiť“. Z príležitosti odchodu ich prijal hlavný kapitán Melchior Bawn a úplne na záver návštevy v Kremnici mali 2. februára rozlúčku s kremnickým kaplánom Marcom Ziegelsdőrffernom.
Sklené Teplice, Banská Štiavnica, Hodruša
Ten istý deň je zaznamenaný prechod cez Hron a návšteva kúpeľov v Tepliciach (Sklené Teplice). Nasledovala cesta do Banskej Štiavnice kde sa zvítavajú so štiavnickými odborníkmi a znova nechýba „niekoľko fľašiek dobrého vína“. Veľmi sa im páči pohľad na Banskú Štiavnicu, ako píšu: „Prvý pohľad v Štiavnici bol z okna na plno švárnych dievčat...“. V ďalších dňoch navštívili Bieberštôlňu, Erbštôlňu, 6. februára sú v Hodruši, kde o tri dni navštívili taviacu hutu.
Banská Bystrica, Špania Dolina, Ľubietová...
Dňa 10. februára cestovali do Banskej Bystrice. Zaujímavá je poznámka o Banskej Bystrici, ktorá v nich zanechala zlý dojem, ako píšu: „je to banícke mesto so zlým pohľadom naň“.
Nemohli samozrejme vynechať Španiu Dolinu, ktorú navštívili 19. februára, a 22. februára Ľubietovú.
Cesta po Uhorsku sa skončila 24. februára v Bratislave.




Použitá literatúra:

1. Deimanske biblioteket, Oslo, Deichmans manuskriptsamling Fol. 34
2. Dopis Dr. Bjőrn Ivara Berga Richardovi Kafkovi zo dňa 19. 5. 2006 – archív R. Kafku

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára